Zénón z Kitia

Zénón z Kitia (iné mená: Zénón z Kitionu^[1], Zenón z Kitia ;starogr. Ζήνων ο Κιτιεύς; * asi 336 pred Kr. - † asi 264 pred Kr.) bol zakladateľ stoicizmu, resp. staršieho stoicizmu (školu založil v Aténach r. 308 pred Kr.; je nazvaná podľa „stoa poikile“ - stĺpová chodba vyzdobená freskami).^[2]

Bol žiakom kynika Kratesa, potom Stilpóna a Diodora z megarskej školy a napokon platonika Polemona.^[2]

Z diela Zenóna sa nám zachovalo iba niekoľko zlomkov. Zenón rozlišoval tri časti filozofie: logiku, fyziku a etiku. Zaviedol termín „pojem“ („katalépsis“). Podľa Zenóna je predstava („fantasia“) odtlačok („typosis“) veci v duši. Kritériom pravdy je podľa neho kataleptická predstava spojená s postihovaním skutočnosti.^[2]

Referencie

Ďalšia literatúra

LONG, Anthony A. Hellénistická filosofie : stoikové, epikurejci, skeptikové. Preklad Petr Kolev. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2003. 341 s. (Dějiny filosofie; zv. 3.) ISBN 80-7298-077-7. S. 142 – 152.

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Zénón z Kitia
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zénón z Kitia

Tento článok týkajúci sa filozofa je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1]

[2]