Závadka nad Hronom

• Prvá písomná zmienka v roku 1611 (vtedy známa pod Maďarským menom Veľký Potok /Nagypatak)
• Ďalšie mená: Zavodka, Zavadka (1650), Zawatka (1773), Závadka (1808), Ágostonlak (1906)

Závadka nad Hronom vznikla v bývalej gemerskej časti Horehronia. Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1611. Gemerským Horehroním sa nazývala oblasť Horehronia, ležiaceho pod Kráľovou holou, rozkladajúca sa na hornom toku Hrona od obce Bacúch smerom na východ až po obec Telgárt. Toto územie patrilo od 13. storočia ku Gemerskej župe a jeho dejiny sú spojené s hradom Muráň a s muránskym panstvom. Pôvodne bolo súčasťou kráľovskej obory, tzv. Zvolenského lesa, pod správou Muránskeho hradu. Horehronie bolo osídľované už v 14. a 15. storočí, ale z tohto obdobia je nedostatok písomných prameňov. Pre osídľovanie územia gemerského Horehronia malo väčší význam osídľovanie na valaskom práve, ktorého prvá etapa prebiehala od druhej polovice 15. storočia (sem patria aj historické povesti kráľa Mateja o jeho stretnutiach s valachmi). V tomto období počas valaského osídľovania bola v 16. storočí na území muránskeho panstva založená obec Závadka. Obec vznikla na mieste zaniknutej osady Veľký Potok. Prvý názov obce bol maďarský „Nagypatak" (1611), odvodený od potoka pretekajúceho priečne údolím z hôr Nízkych Tatier, ktorý sa i teraz volá Veľký potok, vlievajúci sa do Hrona. Prvá podoba dnešného názvu obce Závadka nad Hronom je známa z roku 1617 a neskôr sa vyskytuje v rôznych zápisoch: Zavodka, Závadka (1650), Zawatka (1773), Závadka (1808), Závadka nad Hronom (1927). Vznik názvu Závadka má dve verzie. Istý občan Závada sa odsťahoval z Polomky na odľahlé miesto a podľa neho je obec Závadka. Iná verzia je, že pri stavbe cesty zavadzal veľký kameň, podľa toho Zavadzka - Závadka. V roku 1906 mala obec maďarský názov Agostonlak.

• Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého, jednoloďová neskorobaroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1784. Kostol prešiel stavebnou úpravou v roku 1932. Veža kostola je členená pilastrami a ukončená barokovou helmicou s laternou. Interiér kostola má pôvodné barokové zariadenie. Oltár je stĺpová architektúra s centrálnym obrazom sv. Jána Nepomuckého, dielo Andreja Zallingera z roku 1786. Po stranách sa nachádzajú sochy anjelov s atribútmi svätca. Okrem hlavného oltára sa tu nachádzajú dva bočné oltáre, Immaculaty a sv. Jozefa z rovnakého obdobia. Podobne aj kazateľnica je pôvodná, neskorobaroková.^[4]