Vyza veľká

Je rozšírená v povodiach Čierneho a Kaspického mora. V minulosti boli vyzy aj v Jadranskom mori (do 70. rokov 20. storočia) a v Azovskom mori, ale intenzívny rybolov a priehrady populácie vyhladili.^[1] Posledné divoké populácie migrujú riekou Dunaj a Ural.^[1] Väčšinu svojho života strávi v mori kde obýva pelagické oblasti. Migruje do sladkovodných riek, kde sa neresí. V minulosti migrovali populácie na svoje neresiská v Dunaji, ale po výstavbe viacerých priehrad (hlavne Železné vráta I, Železné vráta II) sa ich migrácia zastavila.^[6]

V minulosti vyzy tiahli cez Dunaj aj pri Bratislave a ďalej do jeho prítokov Moravy, Váhu, Hrona či Ipľa. Tento ťah bol pre miestnych obyvateľov významnou udalosťou. Mäso vyzy bolo veľmi cenené.^[6] Na území Slovenska vyzy vyhynuli (ale aj v Maďarsku a Chorvátsku). Posledné záznamy a následné vyhynutie vyzy na slovenskom úseku Dunaja možno datovať do roku 1925 resp. 1926.^[7][8] Neskôr bola vyza spozorovaná pri obci Sap v roku 1957.^[6] Na území Slovenska je zákonom chránená.^[9]

Vykazuje typické znaky ostatných jeseterovitých: predĺžené telo, heterocerkná plutva, čiastočne chrupavkovitá kostra, holá koža a pozdĺžne rady kostených štítkov.

Ústa sú veľmi veľké. Rypák je špicatý a dlhší ako ústa. Pred ústami má dva páry fúzkov.^[10]

Najväčší zaznamenaný jedinec mal 8 m a 3,2 tony. Staré záznamy údajne evidujú aj 10 m jedinca.^[6] Väčšinou však dorastala do 5 m s hmotnosťou 1 tony, tieto jedince mali nad 100 rokov.^[11] V súčasnosti dorastá v priemere 220 (samce) až 240 cm (samice) s hmotnosťou 65 (samce) až 130 kg (samice), čo sú jedince do 50 rokov.^[1]

Samce pohlavne dospievajú od 10 do 16 rokov a samice od 14 do 20 rokov. Rastú veľmi pomaly, ale dožívajú sa aj 150 rokov^[12] (v súčasnosti bežne iba 50 rokov^[1]). Neresia sa od apríla do júna každé 3 až 4 roky.^[11] Presúvajú sa do veľkých riek, kde neresia v hlbokých a prudkých tokoch na štrkovom podloží.^[11] Tiahnu v dvoch vlnách, buď na jar alebo na jeseň. Poter po vyliahnutí migruje späť do mora.^[12] Mladé ryby sa živia bentosom, dospelé lovia ryby^[12], ale aj vtáky a tulene.^[1]

Vyzy sa lovia pre svoje mäso a vysoko cenený je aj kaviár.^[12]

Vyzy ohrozuje okrem priehrad, ktoré im znemožňujú migráciu, aj nadmerný rybolov.^[1] Za posledné tri generácie (min. 60 rokov) sa ich populácia zmenšila o 90 %.^{[chýba zdroj]} Vyza bola v Dunaji hojná. Patrila medzi najväčšie ryby, aké bolo možné v Dunaji vidieť.^[6] Ich pokles začal v 16. storočí. Chytali sa do špeciálnych sietí a hákov (samolov) a účinných rybích hrádzí. V 17. a 18. storočí boli ich populácie vážne zdecimované a v 19. storočí bolo ulovených len niekoľko jedincov na dolnom toku Dunaja.^[13] V 19. storočí viedenské vojsko strieľalo po vyzách z dela.^[14]