Search

Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie

Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie (rus. Военно-воздушные силы Российской Федерации – Vojenno-vozdušnyje sily Rossijskoj Federacii; skratka: rus. ВВС РФ – VVS RF) sú leteckou zložkou Vzdušno-kozmických síl Ruskej federácie. S vyše 2 450 lietadlami a 1 600 vrtuľníkmi ide o druhé najväčšie vzdušné sily na svete. V súčasnosti sú pod vedením generálporučíka Sergeja Dronova.

Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie
Военно-воздушные силы Российской Федерации
Vojenno-vozdušnyje sily Rossijskoj Federacii
Emblém VVS Ruskej federácie
Emblém VVS Ruskej federácie

Emblém VVS Ruskej federácie
KrajinaRusko Rusko
Existencia1992 – súčasnosť
Vznik7. máj 1992
Typvzdušné sily
Funkciaudržanie vzdušnej nadvlády, prieskum, priama letecká podpora pozemných vojsk
Veľkosť~180 000 príslušníkov
~2 450 lietadiel
Veliteliagenerálporučík Sergej Dronov
Nadradené jednotky Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie
Účasť
Vojnyprvá vojna v Čečensku
vojna v Dagestane
druhá čečenská vojna
vojna v Južnom Osetsku
povstanie na Severnom Kaukaze
občianska vojna v Sýrii
ruská vojenská intervencia v sýrskej občianskej vojne
Insígnie
Vlajka
Znak

Znak

Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou

Malý emblém
Vojenská letka
Útočné lietadláSu-24, Su-25, Su-34
Bombardovacie lietadláTu-22M, Tu-95, Tu-160
Prieskumné lietadláAn-30, A-50, Il-20, Tu-214R
Stíhacie lietadláSu-27, Su-30, Su-35, Su-57, MiG-29, MiG-31
Výcvikové lietadláDA42, Jak-130, L-39, Tu-134Š/UBL/UBKM
Dopravné lietadláAn-12, An-22, An-26, An-72, An-124, An-140, An-148, Il-18, Il-62, Il-76, L-410, Tu-134, Tu-154
VrtuľníkyKa-28, Ka-29, Ka-226
Bojové vrtuľníkyKa-50, Ka-52, Mi-24, Mi-35, Mi-28
Dopravné vrtuľníkyMi-8, Mi-17, Mi-171, Mi-26
Výcvikové vrtuľníkyAnsat

Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie boli vytvorené z častí bývalých sovietskych vojenských vzdušných síl po rozpade Sovietskeho zväzu v rokoch 1991 – 1992. Ustanovenie ruského ministerstva obrany Borisom Jeľcinom dňa 7. mája 1992 môže byť prakticky považované ako deň založenia „nových“ vojenských vzdušných síl.

Vojenské námorníctvo Ruskej federácie má svoju vlastnú leteckú odnož – ruské námorné letectvo, čo je nasledovník bývalého sovietskeho námorného letectva.

História

1991 – 2000

Po rozpade Sovietskeho zväzu na pätnásť republík v decembri 1991 boli lietadlá a personál Vojenských vzdušných síl ZSSR (VVS ZSSR) rozdelené medzi nové nezávislé štáty. Generál Piotr Dejnekin, bývalý zástupca veliteľa VVS ZSSR, sa dňa 24. augusta 1991 stal prvým veliteľom novej organizácie. Rusko získalo väčšinu najmodernejších lietadiel a 65% pracovných síl. Najvýznamnejšie veliteľstvá bývalých VVS ZSSR – diaľkové letectvo, vojenské transportné letectvo a frontové letectvo boli s niekoľkými zmenami premenované na ruské veliteľstvá VVS. Mnohé pluky, lietadlá a personál však boli nárokované republikami, na území ktorých sa nachádzali, tvoriac tým jadro vzdušných síl nových republík. Niektoré lietadlá v Bielorusku a na Ukrajine (ako napríklad strategické bombardéry Tupolev Tu-160) boli vrátené do Ruska, niekedy aj výmenou za znižovanie dlhu ako divízia diaľkového letectva, ktorá bola dislokovaná na základni Dolon-Čagan v Kazachstane.

Počas deväťdesiatych rokov 20. storočia bol značný nedostatok finančných prostriedkov vo všetkých zložkách ruských ozbrojených síl. Piloti a ostatný personál niekedy nemohli dostať svoje mzdy po celé mesiace a príležitostne sa uchýlili k zúfalým opatreniam, napríklad štyria piloti stíhačiek MiG-31 na základni Jelizovo na Kamčatke prešli v roku 1996 na hladovku, aby si vyžiadali svoje o niekoľko mesiacov oneskorené príjmy. Problém bol vyriešený iba presmerovaním jednotiek peňazí určených pre iné úlohy. V dôsledku znižovania nákladov došlo aj k degradácii infraštruktúry a v roku 1998 bolo potrebné opraviť 40% vojenských letísk.

Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie sa zúčastnili prvej čečenskej vojny (1994 – 1996) a aj druhej čečenskej vojny (1999 – 2002). Tieto kampane predstavovali aj významné ťažkosti pre VVS vrátane terénu, nedostatku významných pevných cieľov a povstalcov ozbrojených prenosnými protilietadlovými raketovými kompletmi Stinger a Strela-2M.

Bývalé Vojsko protivzdušnej obrany ZSSR zostalo ešte niekoľko rokov nezávislé pod ruskou kontrolou, pričom v roku 1998 bolo iba zlúčené so vzdušnými silami. Dekrét zlúčenia týchto dvoch zložiek ozbrojených síl vydal prezident Boris Jeľcin dňa 16. júla 1997. V priebehu roku 1998 bolo rozpustených celkovo 580 jednotiek a útvarov, 134 bolo reorganizovaných a viac ako 600 dostalo novú právomoc. Prerozdelenie síl postihlo 95% lietadiel, 98% vrtuľníkov, 93% protilietadlových raketových kompletov, 95% zariadení rádiotechnických jednotiek, 100% protilietadlových rakiet a viac ako 60% leteckej výzbroje. Viac ako 600 000 ton materiálu zmenilo miesto a 3 500 lietadiel zmenilo letiská. Lietadlá vojenského transportného letectva vzali do nových rezidenčných oblastí viac ako 40 000 rodín.

Krátkodobé operačné veliteľstvá boli zrušené. Dve letecké armády, 37. letecká armáda (diaľkové letectvo) a 61. letecká armáda (bývalé vojenské transportné letectvo) boli založené priamo pod najvyšším velením. Bývalé frontové letectvo a protilietadlové jednotky boli zorganizované ako armády vzdušných síl a armády protivzdušnej obrany pod velením vojenských okruhov. Spočiatku existovali štyri také armády so sídlom v Petrohrade (Leningradský vojenský okruh), Rostove nad Donom (Severokaukazský vojenský okruh), Chabarovsku (Ďalekovýchodný vojenský okruh) a Čite (Sibírsky vojenský okruh). Dva vojenské okruhy mali samostatný zbor vzdušných síl a protivzdušnej obrany. Keď boli Zabajkalský vojenský okruh a Sibírsky vojenský okruh zlúčené, bola 14. letecká armáda opätovne aktivovaná, aby slúžila ako formácia vzdušných síl v tejto oblasti.

Počet vojakov vo vzdušných silách sa znížil na približne 185 000 z pôvodného kombinovaného počtu 318 000. Zrušilo sa 123 500 pozícií vrátane takmer 1 000 pozícií plukovníkov. Odstúpenie 3 000 ďalších vojakov zahŕňalo 46 generálov, z ktorých 15 boli generálplukovníci. Dňa 29. decembra 1998 generálplukovník Anatolij Kornukov, bývalý dôstojník vojska protivzdušnej obrany a nový veliteľ zlúčených síl, nasledovník Dejnekina, oznámil ruskému ministrovi obrany, že úloha bola „v zásade dosiahnutá“. Generál Kornukov založil nové sídlo síl v meste Balašicha, 20 kilometrov východne od centra Moskvy, v bývalom centrálnom veliteľskom stanovišti protivzdušnej obrany, kde je riadený spoločný systém protivzdušnej obrany SNŠ.

2001 – 2010

V decembri 2003 boli letecké aktíva ruského pozemného vojska – najmä vrtuľníky – prevedené do VVS potom, čo 19. augusta 2002 bol v Čečensku zostrelený vrtuľník Mi-26, pričom zahynulo 19 ľudí. Bývalé armádne letectvo bolo vo svojej predchádzajúcej podobe určené na priamu podporu pozemného vojska tým, že poskytovalo taktickú leteckú podporu, vykonávalo taktické letecké prieskumy, prepravovalo výsadkové jednotky, poskytovalo palebnú podporu ich akcií, elektronický boj a iné úlohy. Bývalé armádne letectvo bolo následne riadené vedúcim oddelenia armádneho letectva. V roku 2010 však bolo oznámené, že rozhodnutie z roku 2003 o prevedení armádneho letectva do vzdušných síl bolo zrušené a armádne letectvo bude spätne prevedené k pozemnému vojsku.

Po roku 2000 bol vo VVS aj naďalej nedostatok zdrojov na pilotný výcvik. V 90. rokoch dosiahli ruskí piloti približne 10% letových hodín pilotov United States Air Force. V roku 2007 ruské vzdušné sily obnovili praktiky z čias sovietskej éry, ktoré spočívajú v nasadzovaní strategických bombardovacích lietadiel na diaľkové hliadkové lety. Týmto bolo ukončené 15-ročné jednostranné pozastavenie kvôli nákladom na pohonné hmoty a ďalším ekonomickým problémom po rozpade Sovietskeho zväzu.[1] Hliadkové lety smerom k severnému pólu, Atlantickému oceánu a Tichému oceánu boli obnovené, pričom sa lietadlá často dostávajú do blízkosti územia členských štátov NATO, vrátane jedného prípadu, kedy ruské lietadlá letia nad Írske more medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom.[2]

Počas vojny v Južnom Osetsku v roku 2008 utrpeli ruské vzdušné sily stratu približne štyroch až siedmich lietadiel v dôsledku gruzínskej protilietadlovej paľby. Po vojne boli ešte v tom istom roku oznámené vojenské reformy, čo bolo podľa západných odborníkov určené na riešenie mnohých nedostatkov, ktoré sa objavili počas vojny. Reformy sa začali začiatkom roku 2009, pričom letecké armády boli reorganizované na veliteľstvá a mnohé pluky na letecké základne.

Vo februári 2009 ruské noviny Kommersant oznámili, že 200 z 291 prevádzkovaných stíhačiek MiG-29 nie je bezpečných na ďalšiu prevádzku a mali by byť trvalo uzemnené.[3] Táto akcia by v tom čase vyradila zo služby približne tretinu celkového počtu stíhacích lietadiel ruských vzdušných síl.

V júli 2010 uskutočnili ruské stíhacie lietadlá prvé nonstop lety z európskeho Ruska na ruský Ďaleký východ.[4] Podľa vtedajšieho vedúceho veliteľa ruských vzdušných síl, Alexandra Zelina, dosiahli do augusta 2010 priemerné letové hodiny pilota v taktickom letectve 80 hodín ročne, zatiaľ čo v armádnom a vojenskom transportnom letectve prekročili 100 hodín ročne.[5] Dňa 15. augusta 2010 ruské vzdušné sily dočasne uzemnili bojové lietadlá Su-25 kvôli vyšetrovaniu havárie, ku ktorej došlo počas výcvikovej misie. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že lietadlo sa zrútilo 6. augusta 2010, približne 60 kilometrov severozápadne od leteckej základne Step v Zabajkalskom kraji, podľa agentúry RIA Novosti.

2011 – súčasnosť

Podľa pokynov generálneho štábu ozbrojených síl z 1. septembra 2011 sa bezpilotné lietadlo ruských vzdušných síl a personál, ktorý ich prevádzkuje, presunul pod veliteľskú štruktúru ruského pozemného vojska.[6]

Od roku 2012 ruské vzdušné sily prevádzkovali 61 leteckých základní, vrátane 26 základní taktického letectva, z ktorých 14 bolo vybavených stíhacími lietadlami. Pokiaľ ide o letové hodiny, piloti v Západnom vojenskom okruhu nalietali priemerne 125 letových hodín počas výcvikového roku 2012. Piloti zo základne Kursk/Vostočnyj dosiahli v priemere 150 hodín, pričom vojenské transportné letectvo v priemere 170 hodín.[7]

Dňa 1. augusta 2015 sa vojenské vzdušné sily spolu s vojskom protivzdušnej a protiraketovej obrany a takzvaným kozmickým vojskom zlúčili do jednej armádnej zložky, nazvanej Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie.[8]

Dňa 30. septembra 2015 ruské vzdušné sily začali vojenskú intervenciu v Sýrii, počas ktorej boli niektoré typy lietadiel a vrtuľníkov prvýkrát nasadené v boji.[9] V rámci pokračujúcej modernizácie lietadlového parku boli 17. júna 2019 VVS Ruskej federácie dodané prvé dva kusy viacúčelových stíhačiek MiG-35.[10][11]

Štruktúra leteckých jednotiek

Tento zoznam zobrazuje rozsah pôsobnosti leteckých jednotiek VVS RF v roku 2019:[12]

Západný vojenský okruh (Petrohrad)

6. armáda vojenských vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Petrohrad)

Južný vojenský okruh (Rostov nad Donom)

4. armáda vojenských vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Rostov nad Donom)

  • 1. gardová zmiešaná letecká divízia (1. GvSAD) (Krymsk, Krasnodarský kraj):
  • 4. zmiešaná letecká divízia (4. SAD) (Marinovka, Volgogradská oblasť):
  • 27. zmiešaná letecká divízia (27. SAD) (Beľbek, Sevastopoľ):
    • 37. zmiešaný letecký pluk (37. SAP) – Su-24M-SVP24, Su-25SM, Su-25UB (Gvardejskoje, Krym)
    • 38. stíhací letecký pluk (38. IAP) – Su-27SM, Su-27, Su-27P, Su-27UP, Su-27UB, Su-30M2 (Beľbek, Sevastopoľ)
    • 39. samostatný vrtuľníkový pluk (39. OVP) – Ka-52, Mi-28N, Mi-35M, Mi-8AMTŠ (Džankoj, Krym)
  • 368. útočný letecký pluk (368. ŠAP) – Su-25SM, Su-25SM3 (Buďonnovsk, Stavropoľský kraj)
  • 426. letecká skupina (426. AG) – MiG-29S, MiG-29A, MiG-29UB, Mi-24P, Mi-8MT, Mi-8MTPR-1 (Jerebuni, Arménsko)
  • 16. brigáda armádneho letectva (16. BrAA) – Mi-28N, Mi-35M, Mi-8MTPR-1, Mi-8AMTŠ, Mi-26 (Zernograd, Rostovská oblasť)
  • 55. samostatný vrtuľníkový pluk (55. OVP) – Ka-52, Mi-28N, Mi-35M, Mi-8AMTŠ (Korenovsk, Krasnodarský kraj)
  • 487. samostatný vrtuľníkový pluk (487. OVP) – Mi-28N, Mi-35M, Mi-8MTPR-1, Mi-8MTV-5 (Buďonnovsk, Stavropoľský kraj)
    • letecká komandatúra letiska Chankala (Chankala, Čečensko)
  • 30. samostatný transportný zmiešaný letecký pluk (30. OTSAP) – Il-20M, An-12BK, An-26, An-148-100E, Tu-134AK, L-410 Turbolet, Mi-8AMTŠ (Rostov nad Donom/Centraľnyj)

Stredný vojenský okruh (Jekaterinburg)

14. armáda vojenských vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Jekaterinburg)

  • 21. gardová zmiešaná letecká divízia (21. GvSAD) (Čeľabinsk/Šagol):
    • 2. gardový bombardovací letecký pluk (2. GvBAP) – Su-34, Su-24MR (Čeľabinsk/Šagol)
    • 712. stíhací letecký pluk (712. IAP) – MiG-31BM (Kansk, Krasnojarský kraj); MiG-31BM (Novosibirsk/Tolmačiovo); MiG-31BM (Bratsk, Irkutská oblasť)
    • 764. stíhací letecký pluk (764. IAP) – MiG-31BM, MiG-31BSM (Perm/Boľšoje Savino)
  • 999. letecká základňa (999. AvB) – Su-25, Su-25SM, Su-25UB, Mi-8MTV, An-26 (Kant, Kirgizsko)
  • 17. brigáda armádneho letectva (17. BrAA) – Mi-24P, Mi-8MTV-5 (Kamensk-Uraľskij, Sverdlovská oblasť)
  • 337. samostatný vrtuľníkový pluk (337. OVP) – Mi-24P, Mi-8AMTŠ (Novosibirsk/Tolmačiovo)
  • 32. samostatný transportný zmiešaný letecký pluk (32. OTSAP) – An-12BK, An-26, An-148-100E, Tu-134AK, Tu-154M, L-410 Turbolet, Mi-8AMTŠ (Jekaterinburg/Koľcovo)[14]
    • 37. zmiešaná letka (37. SAE) – An-12BK, An-26, Tu-134AK, Mi-8AMTŠ (Novosibirsk/Tolmačiovo)
    • zmiešaná letka (SAE) – An-26, Mi-8AMTŠ (Kyzyl, Tuviansko)
    • 11. letecký pátrací a záchranný oddiel (11. APSO) – An-26, Mi-8MT (Bratsk, Irkutská oblasť)

Východný vojenský okruh (Chabarovsk)

11. armáda vojenských vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Chabarovsk)

Veliteľstvo diaľkového letectva (Moskva)

  • 37. armáda diaľkového letectva (37. ADA) (Engels, Saratovská oblasť):
    • 22. gardová ťažká bombardovacia letecká divízia (22. GvTBAD) (Engels, Saratovská oblasť):
    • 326. ťažká bombardovacia letecká divízia (326. TBAD) (Ukrajinka, Amurská oblasť):
      • 79. ťažký bombardovací letecký pluk (79. TBAP) – Tu-95MS (Ukrajinka, Amurská oblasť)
      • 182. ťažký bombardovací letecký pluk (182. TBAP) – Tu-95MS (Ukrajinka, Amurská oblasť)
        • letecká komandatúra letiska Ugoľnyj (Ugoľnyj, Čukotka)
        • letecká komandatúra letiska Temp (Temp, Jakutsko)
      • 200. ťažký bombardovací letecký pluk (200. TBAP) – Tu-22M3 SVP-24-22 Gefest, Tu-22M3 (Belaja, Irkutská oblasť)
      • 444. ťažký bombardovací letecký pluk (444. TBAP) – Tu-22M3 (Belaja, Irkutská oblasť)
      • 181. samostatná zmiešaná letka (181. OSAE) – An-12BK, An-26, An-30 (Belaja, Irkutská oblasť)
      • 199. letecká základňa (199. AvB) – Mi-8AMTŠ-VA, Mi-26 (Tiksi, Jakutsko)
    • 43. gardové centrum bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu diaľkového letectva (43. GvCBPiPLSDA) (Riazaň/Ďagilevo, Riazanská oblasť):
      • 27. zmiešaný letecký pluk (27. SAP) – An-12BK, An-26, Tu-134UBL, Tu-134UBKM (Tambov)
      • 49. cvičný ťažký bombardovací letecký pluk (49. UTBAP) – Tu-22M3 SVP-24-22 Gefest, Tu-22M3, Tu-95MS (Riazaň/Ďagilevo, Riazanská oblasť)
    • 203. samostatný gardový letecký pluk tankovacích lietadiel (203. OGvAPSZ) – Il-78, Il-78M (Riazaň/Ďagilevo, Riazanská oblasť)

Veliteľstvo vojenského transportného letectva (Moskva)

  • 61. armáda vojenského transportného letectva (61. AVTA) (Migalovo, Tverská oblasť):
    • Letecký útvar Veliteľstva vojenského transportného letectva (BChAT KVTA) – Tu-134AK, An-12BK, An-26, Mi-8MTV-2 (Migalovo, Tverská oblasť)
    • 224. letecký oddiel (224. LO) (Migalovo, Tverská oblasť)
    • 12. vojenská transportná letecká divízia (12. VTAD) (Migalovo, Tverská oblasť):
      • 196. gardový vojenský transportný letecký pluk (196. GvVTAP) – Il-76MD (Migalovo, Tverská oblasť)
      • 334. vojenský transportný letecký pluk (334. VTAP) – Il-76MD (Pskov)
      • 566. vojenský transportný letecký pluk (566. VTAP) – An-124 (Sešča, Brianska oblasť)
      • 76. vojenská transportná letka (76. VTAE) – An-22A, An-124-100 (Migalovo, Tverská oblasť)
    • 18. vojenská transportná letecká divízia (18. VTAD) (Orenburg):
      • 117. vojenský transportný letecký pluk (117. VTAP) – Il-76MD, An-12PPS, Il-22PP (Orenburg)
        • vojenská transportná letka (VTAE) – An-26, An-72 (Omsk/Severnyj)
      • 235. vojenský transportný letecký pluk (235. VTAP) – Il-76MD, Il-476 (Ulianovsk/Vostočnyj)
      • 708. gardový vojenský transportný letecký pluk (708. GvVTAP) – Il-76MD (Taganrog, Rostovská oblasť)
    • 610. centrum bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu vojenského transportného letectva (610. CBPiPLSVTA) (Ivanovo/Severnyj):
      • 144. letecký pluk lietadiel včasnej výstrahy (144. APSDRLO) – A-50M, A-50U, Mi-8MT, Il-22M-11 (Ivanovo/Severnyj)
      • 517. inštruktorský vojenský transportný letecký pluk (517. IVTAP) – Il-76M, Il-76MD, Il-76MD-M, Il-476 (Ivanovo/Severnyj)

Veliteľstvo vojenských vzdušných síl (Moskva)

Lokalizácia leteckých jednotiek priamo podriadených veliteľstvu VVS
  • Letecká skupina Vzdušno-kozmických síl Ruskej federácie v Sýrii (AG VKS RF v Sirii) (Humajmím, Sýria; Šajrát, Sýria; Tijás, Sýria; Hamadán, Irán):[16][17]
    • bombardovacia letka – Su-24M,
    • stíhací-bombardovací roj – Su-34
    • stíhacia letka – Su-30SM, Su-35S/Su-27SM, MiG-29SMT
    • zmiešaná vrtuľníková letka – Mi-24P/Mi-8AMTŠ/Ka-52/Mi-28N
    • An-30, Il-20M
  • 4. štátne centrum bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu (4. GCBPiPLS) (Lipeck):
    • 148. centrum bojovej prípravy (148. CBP) – MiG-31BSM, MiG-31BM (Savaslejka, Nižnonovgorodská oblasť)
    • 968. skúšobno-inštruktorský zmiešaný letecký pluk (968. IISAP) – Su-35S, Su-30SM, Su-27SM, Su-27SM3, Su-27UB, MiG-29S, MiG-29UB, MiG-29SMT, MiG-29UBT, Su-24M, Su-24M2, Su-24MR, Su-24MP, Su-34, Su-25SM3, Su-25SM, Su-25BM, Su-25UB (Lipeck)[pozn. 1]
    • 4020. základňa rezervného personálu (4020. BRS) – MiG-29, MiG-31, Su-27 (Lipeck)
  • 8. letecká divízia špeciálneho určenia (8. ADON) (Moskva/Čkalovskij):
    • 353. letecký pluk špeciálneho určenia (353. APON) – Il-62M, Il-18D, Il-18V, Tu-134AK, An-140-100, An-148-100E, L-410 Turbolet (Moskva/Čkalovskij)
    • 354. letecký pluk špeciálneho určenia (354. APON) – Il-76MD, An-12BK, An-26, An-72, Mi-8AMTŠ-1, Mi-8MT, Ka-226.80 (Moskva/Čkalovskij)
    • 223. letecký oddiel (223. LO) – Il-62M, Il-76MD, Tu-154B-2 (Moskva/Čkalovskij)
    • 226. samostatný zmiešaný letecký pluk (226. OSAP) – Il-20M, Tu-214ON, Tu-154M, An-30, An-26, Mi-8 (Kubinka, Moskovská oblasť)
  • 35. samostatná zmiešaná letka (35. OSAE) – An-72, An-26, Mi-8MT (Kapustin Jar, Astrachánska oblasť)
  • 185. centrum bojovej prípravy a bojového použitia Vzdušno-kozmických síl Ruskej federácie (185. CBPiBPr VKS RF) (Privolžskij, Astrachánska oblasť):
    • 116. centrum bojovej prípravy (116. CBP) – MiG-29S, MiG-29UB, MiG-29SMT, MiG-29UBT (Privolžskij, Astrachánska oblasť)
  • 237. gardové centrum ukážok leteckej techniky (237. GvCPAT) (Kubinka, Moskovská oblasť):
    • Letecká skupina vyššej pilotáže „Ruskí rytieri“ – Su-30SM, Su-27P, Su-27UBP, Su-35S (Kubinka, Moskovská oblasť)
    • Letecká skupina vyššej pilotáže „Striži“ – MiG-29S, MiG-29UB (Kubinka, Moskovská oblasť)
  • 344. centrum bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu (344. CBPiPLS) (Toržok, Tverská oblasť):
    • 92. skúšobno-inštruktorská vrtuľníková letka (92. IIVE) – Mi-8AMTŠ, Mi-24P (Klin, Moskovská oblasť)
    • 696. skúšobno-inštruktorský vrtuľníkový pluk (696. IIVP) – Ka-52, Mi-28N, Mi-28UB, Mi-35M, Mi-26, Mi-8AMTŠ, Mi-8MTV-5, Ansat-U (Toržok, Tverská oblasť)
    • Akrobatická skupina „Berkuty“ – Mi-28N, Ka-52 (Dobrynskoje, Vladimírska oblasť)
  • 929. štátne letové skúšobné centrum Ministerstva obrany Ruskej federácie (929. GLIC MO RF) (Achtubinsk, Astrachánska oblasť):
    • 267. centrum technologickej prípravy (267. CTP) – Su-57, Su-35S, Su-30SM, MiG-29SMT, MiG-29UBT, MiG-31BSM, Su-25SM, Su-34 (Achtubinsk, Astrachánska oblasť)
    • 1338. skúšobné centrum (1338. IC) – Il-976, Il-80, Il-82, Il-22M, Il-20M, Tu-214R, Il-76MD (Moskva/Čkalovskij)
    • 75. samostatná zmiešaná letka (75. OSAE) – An-12, An-26, An-72, Tu-134AK, Mi-8MTV-5, Mi-8MTV-2 (Achtubinsk, Astrachánska oblasť)
    • 395. samostatná skúšobná letka (395. OIAE) – An-26, An-72, Mi-8R, Mi-8MT, Mi-24R (Bagaj-Baranovka, Saratovská oblasť)

Výcvikové jednotky

Lietadlový park

LietadloFotografiaKrajina pôvoduTypVerzieV službe[18]Poznámky
Stíhacie lietadlá
Mikojan-Gurevič MiG-29 ZSSR
Rusko		viacúčelové stíhacie lietadloMiG-29A
MiG-29S
MiG-29SMT
MiG-29UB
MiG-29UBT		2
65
52
51
8[19]
Mikojan-Gurevič MiG-31 ZSSR
Rusko		prepadové stíhacie lietadloMiG-31BM/BSM
MiG-31K
MiG-31BP		111[20]
10[21]
11		Celkovo 111 strojov je v službe v prvej línii, pričom ďalších 125 strojov je v rezerve pripravených na použitie.[22] V roku 2018 bol zavedený do výzbroje nový variant MiG-31K, resp. MiG-31BP, ktorý slúži ako nosič strely vzduch-zem dlhého doletu Ch-47M2 Kinžal.[23]
Suchoj Su-27 ZSSR
Rusko		stíhač na vybojovanie vzdušnej nadvládySu-27
Su-27P
Su-27SM
Su-27SM3
Su-27SK
Su-27UB
Su-27UBK
Su-27UBM
Su-27UBP
Su-27UP		38
33
68
44[24]
4
18
4
2
5
8		Modernizačný program z verzie S na štandard SM začal v roku 2010. Lietadlá by po tejto modernizácii mali zostať v službe minimálne do roku 2020.[25][26][27]
Suchoj Su-30 Ruskoviacúčelové stíhacie lietadloSu-30M2
Su-30SM		44[28]
122[29]
Suchoj Su-35 Ruskoviacúčelové stíhacie lietadloSu-35S128V decembri 2019 bola uzavretá zmluva na nákup ďalších 80 strojov Su-35S, pričom celá objednávka má byť zrealizovaná do roku 2025.
Suchoj Su-57 Ruskostealth viacúčelové stíhacie lietadlo na vybojovanie vzdušnej nadvládySu-574Prvý Su-57 vstúpil do služby u Vojenských vzdušných síl Ruskej federácie dňa 25. decembra 2020.[30]
Bojové lietadlá
Suchoj Su-24 ZSSR
Rusko		taktický bombardérSu-24M/M2
Su-24MR
Su-24MP		111
48
1[18]		70% flotily bude nahradených lietadlami Su-34. Zvyšok bude modernizovaný na štandard Su-24M2.[31][32] Lietadlá Su-24MR vykonávajú prieskumnú úlohu.
Suchoj Su-25 ZSSR
Rusko		lietadlo priamej podpory pozemných vojskSu-25
Su-25SM/SM3
Su-25UB		48
135
46
Suchoj Su-34 Ruskostíhací bombardérSu-34147[33]
Bombardovacie lietadlá
Tupolev Tu-22M ZSSR
Rusko		strategický bombardérTu-22M3
Tu-22MR		67
1[18][34]		30 lietadiel bude do roku 2020 modernizovaných na štandard Tu-22M3M.[35]
Tupolev Tu-95 ZSSR
Rusko		strategický bombardérTu-95MS

Tu-95MSM

48Do roku 2020 je plánované zmodernizovať celkovo 20 bombardérov na štandard Tu-95MSM.[36]
Tupolev Tu-160 ZSSR
Rusko		strategický bombardérTu-160
Tu-160M		10
10		Prvý modernizovaný Tu-160M bol zavedený do služby v novembri 2014 a ďalšie dva v roku 2015.[37] Modernizácia strojov by mala byť dokončená do roku 2020. Flotila bombardérov Tu-160 sa zvýši na celkovo 50 strojov podľa plánu, ktorý predstavil vtedajší veliteľ vzdušných síl generálplukovník Viktor Bondarev dňa 28. mája 2015.
Dopravné lietadlá
Antonov An-12 ZSSRtaktické dopravné lietadloAn-12BK62[18]
Antonov An-22 ZSSRstrategické dopravné lietadloAn-22A4[18]
Antonov An-26 ZSSRtaktické dopravné lietadloAn-26
An-26D
An-26KPA
An-26M
An-26Š		115[18]
Antonov An-72 ZSSRtaktické dopravné lietadloAn-72
An-72P		28[18]
Antonov An-124 ZSSRstrategické dopravné lietadloAn-124-10024[18]Celkovo 22 lietadiel bude do roku 2020 zmodernizovaných na štandard An-124-100. Ďalších 14 lietadiel An-124 je v rezerve.
Antonov An-140 Ukrajina
Rusko		dopravné lietadlo (VIP)An-140-1007[18]Ďalšie tri lietadlá sú objednané.
Antonov An-148 Ukrajina
Rusko		dopravné lietadlo (pre cestujúcich)An-148-100E18[38]
Iliušin Il-18 ZSSRdopravné lietadlo (pre cestujúcich)Il-18V
Il-18D		8
Iliušin Il-62 ZSSR
Rusko		dopravné lietadlo (pre cestujúcich)Il-62M6
Iliušin Il-76 ZSSR
Rusko		strategické dopravné lietadloIl-76M/MD
Il-76MD-M
Il-76MD-90A		~130
14
14		Do roku 2025 bude 41 lietadiel zmodernizovaných na štandard Il-76MD-M. Do konca roku 2028 by ruské letectvo malo mať celkovo 27 nových lietadiel Il-76MD-90A.
Let L-410 Turbolet Českoviacúčelové dopravné lietadloL-410UVP-E20
L-410UVP-E3		39[18]
Tupolev Tu-134 ZSSRdopravné lietadlo (pre cestujúcich)Tu-134AK4
Tupolev Tu-154 ZSSR
Rusko		dopravné lietadlo (pre cestujúcich)Tu-154M
Tu-154B-2		22[18]
Lietadlá špeciálneho určenia
Antonov An-12 ZSSRlietadlo pre rádioelektronický bojAn-12PPS4
Antonov An-26 ZSSRlietadlo pre rádioelektronický bojAn-26RTR1
Antonov An-30 ZSSRprieskumné lietadloAn-3015
Beriev A-50 ZSSR
Rusko		lietadlo včasnej výstrahy a riadeniaA-50M
A-50U
Il-976		10
5
1		Ďalších 14 lietadiel A-50 je v rezerve.[39]
Iliušin Il-20 ZSSRlietadlo pre rádioelektronický prieskumIl-20M9Stroje majú byť nahradené lietadlami Tu-214R.
Iliušin Il-22 ZSSRlietadlo velenia a riadeniaIl-22M
Il-22		13
2
Iliušin Il-22 ZSSRlietadlo pre rádioelektronický bojIl-22PP3
Iliušin Il-78 ZSSR
Rusko		tankovacie lietadloIl-78
Il-78M		8
12[18]		Tri lietadlá Il-78 sú v rezerve.
Iliušin Il-80 ZSSRlietadlo velenia a riadeniaIl-804Ďalšie dve lietadlá sú v rezerve.
Iliušin Il-82 ZSSRlietadlo velenia a riadenia/retranslačné lietadloIl-822Ďalšie lietadlo je v rezerve.
Tupolev Tu-214R Ruskolietadlo pre rádioelektronický prieskum
retranslačné lietadlo
lietadlo velenia a riadenia		Tu-214R
Tu-214ON
Tu-214SR
Tu-214PU-SBUS		6
4
2
2[40]		Náhrada za stroje Il-20M. V júni 2016 bola uzavretá zmluva na dodávku tretieho lietadla Tu-214R.[41]
Cvičné lietadlá
Aero L-39 Albatros Česko-Slovenskocvičné prúdové lietadloL-39C~150[18]Majú byť nahradené lietadlami Jak-130.
Diamond DA42 Rakúskoľahké cvičné lietadloDA42T22
Jakovlev Jak-130 Ruskocvičné prúdové lietadloJak-130146[42]V apríli 2016 informovalo Ministerstvo obrany RF o uzavretí zmluvy na nákup ďalších 30 lietadiel Jak-130, ktoré majú byť dodané do konca roku 2018 a viac ak 80 do roku 2024.[43]
Tupolev Tu-134 ZSSRcvičné lietadloTu-134Š
Tu-134UBL
Tu-134UBKM		36[18]
Vrtuľníky
Kamov Ka-28 ZSSRviacúčelový vrtuľníkKa-289
Kamov Ka-29 ZSSRviacúčelový vrtuľníkKa-2912
Kamov Ka-50 ZSSR
Rusko		bojový vrtuľníkKa-5012Zrušené v prospech Ka-52.
Kamov Ka-52 Ruskobojový vrtuľníkKa-52164
Kamov Ka-226 Ruskoviacúčelový vrtuľníkKa-226.8064[18]
Kazan Ansat Ruskoviacúčelový vrtuľníkAnsat-U104[18]
Mil Mi-8 ZSSR
Rusko		viacúčelový vrtuľníkMi-8MT
Mi-8MTV-2
Mi-8MTV-5
Mi-8AMT
Mi-8AMTŠ
Mi-8AMTŠ-1
Mi-8AMTŠ-VA		~680
Mil Mi-24 ZSSR
Rusko		bojový/dopravný vrtuľníkMi-24D
Mi-24V
Mi-24VP
Mi-24P
Mi-24PN		~160[18]
Mil Mi-35 Ruskobojový/dopravný vrtuľníkMi-35M146
Mil Mi-26 ZSSR
Rusko		ťažký dopravný vrtuľníkMi-26
Mi-26T
Mi-26TZ		80Ďalších 32 vrtuľníkov je objednaných.
Mil Mi-28 Ruskobojový vrtuľníkMi-28NM
Mi-28UB		135
36		V blízkej budúcnosti sa plánujú dodávky Mi-28NM a modernizácia Mi-28N na štandard Mi-28NM. Do roku 2025 má byť dodaných celkovo 62 kusov Mi-28UB.

Poznámky

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Военно-воздушные силы Российской Федерации na ruskej Wikipédii a Ruské letectvo na českej Wikipédii.

Letecký portál
Ruský portál
Zdroj: „https:https://www.search.com.vn/wiki/index.php?lang=sk&q=Vojenské_vzdušné_sily_Ruskej_federácie&oldid=7763033“
🔥 Top keywords: Hlavná stránkaMajstrovstvá Európy vo futbale 2024Špeciálne:HľadanieRomelu LukakuBelgickoMajstrovstvá Európy vo futbalePeter PellegriniSlovenskoŠpeciálne:PoslednéÚpravyJozef BanášDeň otcovMajstrovstvá Európy vo futbale 2020Stanislav LobotkaMajstrovstvá sveta vo futbaleZuzana ČaputováSlovenské národné futbalové mužstvoWikipédia:Wiki miluje ZemMilan UrbániIvan SchranzČlenovia Európskej únieFrancesco CalzonaDeutsche Bank ParkHorúčka dengueBelgické národné futbalové mužstvoAdam ObertŠtandarda prezidenta Slovenskej republikyFrankfurt nad MohanomEurópska úniaMarek HamšíkBratislavaMel GibsonKylian MbappéMajstrovstvá sveta vo futbale 2026Druhá svetová vojnaSúbor:Andreas Thorkildsen 2008.jpgMária TeréziaDario GSúbor:Anna Chicherova Daegu 2011.jpgJuraj Rizman