Vločkovce

Druh Trichoplax adherens sa skladá z dvoch vrstiev obrvených buniek, priestor medzi nimi je vyplnený vretenovitými a hviezdicovitými bunkami. Nemajú ústa ani žiadne orgány a nebol dokonca pozorovaný ani príjem potravy, hoci pinocytóza sa predpokladá. Rozmnožujú sa nepohlavne pučaním, pri zhoršení životných podmienok nastáva pohlavné rozmnožovanie – zo spodnej vrstvy vzniká oocyt, väčší a nápadnejší ako ostatné bunky. Tento sa rovnomerne brázdi, aj keď spermie neboli doteraz zistené. Vločkovec je veľmi primitívny organizmus na úrovni fagocytely. Na tele sa ešte nedá odlíšiť predný a zadný koniec, aj keď je už diferencovaná brušná a chrbtová strana. Otázkou zostáva, či je primitívnosť tohto druhu aj kmeňa primárnym znakom, alebo či nejde o výsledok degradačného vývoja z iných skupín primitívnych živočíchov. ^[1]

Vo systéme (resp. vývojovom strome) vločkovce v súčasnosti patria (a) buď tesne pred pŕhlivce alebo sú dokonca sesterským taxónom pŕhlivcov (a dajú sa teda prípadne chápať ako redukované pŕhlivce), alebo (b) sú sesterským taxónom taxónu Eumetazoa (v jeho tradičnom ponímaní).^[2][3][4]

V starších systémoch sa vločkovce uvádzali buď takisto ako sesterský taxón taxónu Eumetazoa (takto sa niekedy uvádzali od 90. rokov 20. storočia), alebo sa (sčasti ešte v druhom desaťročí 21. storočia) uvádzali medzi prvými taxónmi mnohobunkových živočíchov (t.j. v systéme boli umiestnené pred hubkami). Ako také mali vločkovce často postavenie vývojového stupňa či oddelenia, ktorý/-é zahŕňal/-lo jediný kmeň.

Niekedy sa vločkovce uvádzali spolu s hubkami ako súčasť taxónu hubkovce (Parazoa)^[5], alebo ako súčasť taxónu morulovce (Mesozoa)^[6], alebo spolu s morulovcami ako súčasť taxónu Agnotozoa^[7].

V období medzi 60. rokmi 20. storočia a prvou svetovou vojnou sa vločkovce spravidla považovali len za modifikovanú (aberantnú) planulu pŕhlivca (z taxónu Hydrozoa); až niektoré práce zo 60. rokov a najmä Grellove práce zo začiatku 70. rokov (najmä z roku 1971) potvrdili, že ide o samostatný dospelý (i keď veľmi primitívny) organizmus. Predtým, t.j. na začiatku 20. a na konci 19. storočia, bolo presné zaradenie vločkovcov sporné, ale umiestňovali sa podobne ako dnes niekde na začiatok systému mnohobunkových živočíchov. Takto neurčito ich zaraďoval aj ich objaviteľ Schultze, ktorý vločkovce, presnejšie druh Trichoplax adherens, objavil v roku 1883 v akváriu s vodou z Jadranského mora.^[8][9]

Staršie tento kmeň zahŕňal jedinú triedu Trichoplacoidea, jediný rad Trichoplacida, jedinú čeľaď a jediný vyššie spomínaný druh.

Okolo roku 2010 už bolo jasné, že druhov je v skutočnosti viac, ale nemali ešte mená, iba značky^[8]. Počnúc rokom 2018 dostali tieto druhy (a v roku 2022 aj im nadradené taxóny) aj mená; výsledný súčasný systém je uvedený nižšie:^[4]
vločkovce/plakulovce (Placozoa/Phagocytellozoa):

• incertae sedis: rod Treptoplax (jediný druh Treptoplax reptans) - pochybný nález z roku 1896, ktorý zatiaľ nebol potvrdený iným nálezom, a teda môže ísť o omyl, zriedkavý taxón alebo vyhynutý taxón
• trieda Polyplacotomia
  • rad Polyplacotomea
    • čeľaď Polyplacotomidae
      • rod Polyplacotoma
• trieda Uniplacotomia
  • rad Trichoplacea
    • čelaď Trichoplacidae
      • rod Trichoplax
  • rad Cladhexea
    • ... čeľaď(e) a rod(y) sú zatiaľ nepomenované
  • rad Hoilungea
    • čeľaď Cladtertiidae
      • rod Cladtertia
    • čeľaď Cladtertiidae
      • rod Hoilungia
      • ...ďalšie rody sú zatiaľ nepomenované