Veria

	Veria
	novogr. Βέροια
	mesto
	pohľad na mesto
Štát	Grécko
Fed. štát	Stredná Makedónia
Nadmorská výška	128 m n. m.
Súradnice	40°31′00″S 22°12′00″V / 40,516667°S 22,2°V
Rozloha	359,1 km² (35 910 ha)
Obyvateľstvo	48 306 (2011)
Hustota	134,52 obyv./km²
Starosta	Konstantinos Vorgiazidis
PSČ	591 31, 591 32
	Poloha mesta v Grécku
	Wikimedia Commons: Veria
	Webová stránka: veria.gr
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

22°12′00″V / 40,516667°S 22,2°V

Veria, úradne prepisované Veroia, historicky označované ako Berea alebo Berrhoia, je mesto v Makedónii v severnom Grécku, ktoré sa nachádza 511 km severozápadne od hlavného mesta Atény a 73 km juhozápadne od Solúna.

Veria je staré mesto; prvýkrát bolo zmienené v spisoch Thucydida v roku 432 pred Kristom, existujú dôkazy, že bolo osídlené už roku 1000 pred Kristom.^[1] Veria bola dôležitým majetkom Filipa II. Macedónskeho (otec Alexandra Veľkého) a neskôr aj Rimanov. Apoštol Pavol kázal v meste a jeho obyvatelia boli medzi prvými kresťanmi v ríši. Neskôr, pod Byzantskou a Osmanskou ríšou, bola Veria centrom gréckej kultúry a vzdelávania. Dnes je Veria obchodné centrum Strednej Makedónie, je to hlavné mesto Imathie a sídlo metropolitného biskupa Cirkvi Gréckej v ekumenickom patriarcháte, rovnako ako sídlo katolíckeho titulárneho biskupa.

Rozsiahle archeologické nálezisko Vergina (staroveké Aegae, prvé hlavné mesto Macedónie) sa nachádza 12 km juhovýchodne od centra mesta. Súčasťou náleziska, ktoré je na zozname svetového dedičstva UNESCO,^[2] je hrobka Filipa II. Macedónskeho.

História

Byzantská Veria

Počas Byzantskej ríše Veria rástla a prosperovala, rozvíjala veľkú a vzdelanú obchodnú triedu (grécku a židovskú) a stala sa strediskom stredovekého gréckeho učenia; známky tejto prosperity sa odrážajú v mnohých byzantských kostoloch, ktoré boli v tom čase postavené. Počas 7. storočia sa na územie dostali slovanské kmene Drugovitov, ktoré sa v okolí usadili. Cisárovná Irena mesto nechala prestavať a dočasne bolo po nej aj pomenované ako Irenopolis. V byzantsko-bulharských vojnách bola Berrhoia významným strategickým centrom. Po IV. križiackej výprave sa mesto stalo súčasťou Solúnskeho kráľovstva a následne Srbského despotátu. Od neho sa mesto síce ešte podarilo získať na istý čas Byzantskej ríši, ale nakoniec mesto padlo do rúk Osmanom.^[3]

Freska „Zosnutie“ (1315) Georgia Kalliergisa v kostole Zmŕtvychvstania
Kostol Vzkriesenia z byzantskej éry
Pohľad na starú metropolitnú katedrálu svätého Pavla
Svätý Patapius

Osmanská Veria

Pod osmanskou vládou bola Veria aj naďalej regionálnym centrom gréckeho obchodu a učenia a mnoho významných gréckych vedcov (napr. Ioannis Kottounios) tu žilo alebo sa tu narodilo.^[4]

Moderná Veria

Vďaka veľkej, prosperujúcej a vzdelanej buržoázii sa Veria stala jedným z centier gréckeho nacionalizmu v regióne Macedónsko a obyvatelia mesta sa aktívne podieľali na gréckej vojne za nezávislosť. Medzi dôležitých vojenských vodcov počas povstania patrili okrem iného Athanasios Syropoulos, Georgios Syropoulos, Dimitrios Kolemis a Georgios Kolemis; ale, ako to bolo v prípade zvyšku severného Grécka, povstanie bolo nakoniec porazené a Veria sa stala súčasťou moderného Grécka v roku 1912 počas balkánskych vojen.