Veľký Krtíš

Veľký Krtíš sa nachádza na hranici Hontu a Novohradu, v údolí riečky Krtíš, na rozhraní Krupinskej planiny a Ipeľskej kotliny (podcelku Juhoslovenskej kotliny). Križuje sa tu cesta I/75 (Dudince – Lučenec) s II/527 (Senohrad – Slovenské Ďarmoty). Lučenec je vzdialený 27 km východným smerom, Zvolen 44 km severne, Krupina 26 km severozápadne a hraničný prechod v Slovenských Ďarmotách je vzdialený 14 km južne.

• Základné sídelné jednotky: Stred, Širina, Dúbrava, Veľký Krtíš – sídlisko, Ďulov Dvor – Mútnice, Pozdĺž Krtíšskeho potoka, Banštiak, Kopaničky – Horné lúky, Priemyselný obvod, Pri Viničkách, Veľký Krtíš – sever
• Centrum
• Stred 1, Stred 2
• IBV Západ
• IBV Sever

A. H. Škultéthyho, B. Nemcovej, Č. Armády, Družobná, Duklianska, Dúbravská, I. Madácha, J. A. Komenského, J. Kráľa, Lučenská, Ľ. Štúra, Mierová, Mikszáthova, Mládežnícka, M. R. Štefánika, Námestie A. H. Škultétyho, Nemocničná, Novohradská, Okružná, Pionierska, P. O. Hviezdoslava, Poľná, Písecká, SNP, Tučekova, Venevská, Vinohradnícka, Za Parkom, Záhradná, Železničná, Školská

Cez Veľký Krtíš preteká rieka Krtíš. Tečie severojužným smerom od Modrého Kameňa až po južnú hranicu katastrálneho územia mesta, odkiaľ pokračuje až po sútok s Ipľom v južnej časti okresu.

• rybník Sklabiná
• rybník Nenince
• rybník Želovce
• časť rybníku Ľuboreč

tieto vodné plochy sú mimo územia Veľkého Krtíša, ale sú v okrese Veľký Krtíš.

Erb mesta symbolizuje hlavné tradičné zamestnanie obyvateľstva – baníctvo, poľnohospodárstvo. V zelenom štíte, v centrálnej časti poľa sú dve prekrížené banícke kladivká čiernej farby, po stranách obklopené dvoma zlatými obilnými klasmi so skríženými byľami v päte štítu.Vlajka mesta vychádza z farieb erbu, ktorá má pomer strán 2:3 a je ukončená zástrihom tzv. lastovičím chvostom, siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky. Je zelenej farby s prekríženými symetrickými pruhmi. Tieto symboly mesto prijalo 19.8.1986.

Najstaršie hodnoverné zachované písomné správy o Veľkom Krtíši sú už z druhej tretiny 13. storočia. Nie je to neskoro, lebo u nás, ale i v okolitých krajinách sa začínajú pravidelnejšie a vo väčšom počte vydávať listiny až od 13. storočia. Počas písomne doloženého obdobia vývoja prežil Veľký Krtíš niekoľkokrát roky rozkvetu, ale aj roky nepriazne a úpadku. Tatárske plienenie v polovici 13. storočia, po ktorom roku 1245 pôvodne služobnícka osada kráľovského hradu a stoličného sídla Novohrad začala zapĺňať prázdne stránky vlastnej histórie. Obec sa nachádzala na trase v stredoveku významnej dopravnej obchodnej tepny, známej ako „Veľká cesta“. V 16. – 17. storočí bolo územie vystavené násiliu osmanských hord a uhorských stavovských povstaní. V rokoch 1554 – 1593 bola obec Veľký Krtíš poplatná Turkom a začlenená do novohradského sandžaku. V polovici 17. storočia zničená a vyľudnená až do roku 1680. Priaznivejší vývoj osídlenia Veľkého Krtíša možno zaznamenať po zrušení poddanstva v 19. storočí. V rokoch 1854 – 1864 sa začína rozvoj miestneho baníctva, otvorením prvých hnedouhoľných baní v chotároch obcí Malý a Veľký Krtíš miestnymi zemepánmi Andrejom Meššom, Viliamom Sebastianim a spol. Celková nová etapa vývoja Veľkého Krtíša a zároveň aj jeho širšieho okolia začala po roku 1945, kedy sa obnovila ťažba hnedého uhlia, najskôr v Malých Stracinách, od roku 1948 v Pôtri a od roku 1962 v závode Dolina pri Veľkom Krtíši. V roku 1950 vo Veľkom Krtíši začali stavať banícke mestečko, tzv. sídlisko. Rok 1960 priniesol útlm ťažby v uhoľných baniach a stagnáciu po zrušení okresu Modrý Kameň a pripojení jeho územia k väčším územným celkom. Upadal hospodársky i kultúrny život. V roku 1968 sa rozhodlo o obnovení okresu, ktorého sídlom bol určený Veľký Krtíš, spĺňajúci predpoklady ďalšieho rozvoja osídlenia. Rozvíjali sa ďalšie priemyselného odvetvia. Popri baníctve to bol strojársky, textilný, potravinársky priemysel, stavebníctvo a iné.

Samostný názov Krtíš sa prvýkrát uvádza v listine, vydanej kráľovskou kanceláriou dňa 9. septembra 1245. Z nej sa dozvedáme, že istý Martin Bán ešte pred tatárskym vpádom daroval rozsiahle majetky na juhu Slovenska šahanskému kláštoru a kráľ Belo IV. ich roku 1245 kláštoru opäť potvrdil. O pôvode slova Krtíš (Curtus) /lat.Curtus, Kurtus, Kurthes/ medzi historikmi, lingvistami a ďalšími odborníkmi dosiaľ niet jednoznačnej zhody a jeho riešenie zostáva i naďalej otvoreným problémom.

Mestské zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor mesta zložený z poslancov zvolenýchv priamych voľbách obyvateľmi mesta na štyri roky. Funkčné obdobie mestskéhozastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného mestskéhozastupiteľstva.

Mestské zastupiteľstvo Mesta Veľký Krtíš pozostáva z 15 poslancov.

Volebný obvod č. 1 – 4 poslanci. Do volebného obvodu patria ulice:A. H. Škultétyho – rodinné domy, Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb, Št. Tučeka, Janka Kráľa, Vinohradnícka, Lučenská – rodinné domy, B. Nemcovej, Poľná, Za parkom

Volebný obvod č. 2 – 5 poslanci. Do volebného obvodu patria ulice:P.O. Hviezdoslava, Lučenská orient. čísla 79 – 91, Ľ. Štúra, Červenej armády, Družobná,Dúbravská cesta, Duklianska, Mládežnícka, Pionierska, Záhradná, Lučenská – Ďulov dvor,Novohradská, Pálovická cesta

Volebný obvod č. 3 – 6 poslanci. Do volebného obvodu patria ulice:Banícka, I. Madácha, Mierová, Školská, SNP, Nám. A. H. Škultétyho, Nemocničná, Venevská, Za poštou, Okružná, Mikszáthova, A. H. Škultétyho orient. č. 2 – 14, Písecká, Osloboditeľov, M. R. Štefánika, J.A. Komenského, Trhovnícka

• Slovenská národnosť – 84,5%
• Maďarská národnosť – 4,8%
• Česká národnosť – 0,7 %
• Rómska národnosť – 0,4%
• Ukrajinská národnosť – 0,3 %
• nezistená národnosť — 9%

• rímskokatolíci – 54,26 %
• bez vyznania – 21,58 %
• evanjelici a.v. – 16,00 %
• gréckokatolíci – 0,34 %
• pravoslávni – 0,16 %

Hontiansko-novohradská knižnica A.H. Škultétyho je verejná knižnica s regionálnou pôsobnosťou. Sídli v Kultúrnom dome.

V meste Veľký Krtíš sa nenachádza žiadne divadlo, ale divadelné predstavenia sa hrajú v Kultúrnom dome na Námestí A. H. Škultétyho.

• Evanjelický kostol, pôvodne baroková halová stavba s predstavanou vežou z roku 1770. Prvá sakrálna stavba vo Veľkom Krtíši je doložená už v roku 1435, dnešný kostol stojí na jej mieste. Súčasný kostol prešiel prestavbou v roku 1841, kedy bola pristavaná veža a kostol celkovo získal dnešnú klasicistickú podobu. Interiér kosotla je zaklenutý pruskou klenbou. Nachádza sa tu rokokovo-klasicistický oltár, stĺpová architektúra s obrazom Ukrižovaný z roku 1773, dar Daniela Tihányho. Ďalšie obrazy sú z dielne L. Kubányiho, Sen Jakubov, Povýšenie medeného hada na púšti a Obetovanie Izáka. Kazateľnica so sochami evanjelistov pochádza z rovnakého obdobia, podobne aj rokoková krstiteľnica. Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi, veža je ukončená barokizujúcou helmicou s laternou.^[4] V tomto kostole bol v roku 1847 pokrstený maďarský spisoveteľ Kálmán Mikszáth, čo pripomína pamätná tabuľa.
• Kúria rodu Ambrózy, pôvodne renesančná stavba zo 17. storočia. Od roku 1850 bol vlastníkom kúrie rod Sebastiani. Ide o jednopodlažnú blokovú stavbu s manzardovou strechou a trojosovým vstupnám portikom s iónskymi stĺpmi.^[5]

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
  Pamätná fara s tabuľou Augusta Horislava Škultétyho
• 
  Kultúrny dom

Na námestí A. H. Škultétyho sa nachádza pomník a busta Augusta Horislava Škultétyho.Na nádvorí 1. ZŠ sa nachádza pomník a busta Vsevoloda Čechoviča.

Medzi ulicami Venevská, Okružná, Mikszáthova, Škultétyho a Za parkom sa nachádza park Hôrka.

• Futbalový štadión Baník a klub MFK Baník Veľký Krtíš
• Basketbalovo-tenisová hala Veľký Krtíš
• Plavecký klub Veľký Krtiš (PKVK)
• 4 tenisové kurty a TK Elán Veľký Krtíš
• Volejbalový klub POLAR Veľký Krtíš
• Malý zimný štadión

• Banícky jarmok
• Jánsky jarmok
• Katarínsky jarmok
• Vianočné trhy
• VK fest
• Vinobranie
• Beh Ulicami Mesta Veľký Krtíš
• Beh Vinicami

Vo Veľkom Krtíši sa križuje cesta I/75 (Dudince – Lučenec) s II/527 (Senohrad – Slovenské Ďarmoty). V meste je ukončená železničná trať Lučenec – Kalonda – Ipolytarnócz (MAV) – Veľký Krtíš, na ktorej je v súčasnosti prevádzkovaná len nákladná doprava.

Materské školy:

• MŠ – ul. Št. Tučeka
• MŠ – ul. P. O. Hviezdoslava
• MŠ – ul. Poľná
• MŠ – ul. SNP
• MŠ – ul. Červenej armády

Základné školy:

• Základná škola – ul. J. A. Komenského
• Základná škola – Nám A. H. Škultétyho
• Základná škola – ul. Poľná

Stredné školy:

• Gymnázium A. H. Škultétyho – má 4-ročné aj 8-ročné štúdium. Názov aj 8-ročné štúdium má od 90-ych rokov. Pri škole pôsobí jazyková škola a lokálna CISCO networting akadémia zameraná na vzdelávanie v oblasti sieťových technológií.
• Stredná odborná škola – vznikla spojením Stredného odborného učilišťa (strojníctvo, elektronika) a Strednej priemyselnej školy (strojníctvo, elektrotechnika a technicko-informatické služby v elektrotechnike – TIS). V súčasnosti je zapojená do MSITA, 40UP a rôznych iných projektov.

Ostatné školské zariadenia:

• Základná umelecká škola
• Centrum voľného času
• Školská jedáleň a školská kuchyňa (pre MŠ)
• Osobitná škola

• Martin Hamaliar (* 1783 – † 1835), náboženský spisovateľ
• Jám Maróthy (* 1814 – † 1864), evanjelický kňaz, pedagóg, spisovateľ
• August Horislav Škultéty (* 1819 – † 1892), evanjelický kňaz, spisovateľ štúrovskej generácie, etnograf
• Miroslav Baček (* 1970), futbalista
• Marek Penksa (* 1973), fubalista
• Róbert Semeník (* 1973), fubalista
• Lucia Eggenhofferová (* 1977), poetka
• Slavomíra Sľúková (* 1981), atlétka
• Peter Cmorík (* 1980), spevák