Turkménčina


Turkménčina (latinka: türkmençe, türkmen tili, cyrilika: түркменче, түркмен дили, arabské písmo: تورکمن ﺗﻴﻠی ,تورکمنچه) je turkický jazyk a úradný jazyk Turkménska. Hovorí ním asi 3 000 000 ľudí v Turkménsku, 380 000 v Afganistane a 500 000 v Iráne.

turkménčina
(Türkmençe, Türkmen dili, Түркменче, Түркмен дили, تورکمن ﺗﻴﻠی ,تورکمنچه)
ŠtátyTurkménsko, Irán, Irak, Afganistan, Turecko
RegiónStredná Ázia
Počet hovoriacich6 562 810 ľudí [1]
Poradienenachádza sa v prvej stovke
KlasifikáciaAltajské jazyky
Písmolatinka, arabské písmo, v minulosti cyrilika
Postavenie
Úradný jazykTurkménsko Turkménsko
Regulátor-
Jazykové kódy
ISO 639-1tk
ISO 639-2tuk
ISO 639-3tuk
Wikipédia
Adresatk.wikipedia.org
PomenovanieWikipediýa, erkin ensiklopediýa
Pozri aj: JazykZoznam jazykov

Písmo

Turkménčina sa do roku 1928 písala upravenou verziou perzsko-arabského písma. Upravenou latinkou sa písala od roku 1928 do roku 1940, kedy bola z politických dôvodov povinne zavedená cyrilika pre všetky jazyky na území bývalého Sovietskeho zväzu (cieľom vládcov Sovietskeho zväzu bolo čo najviac obmedziť kontakty medzi turkickými národmi žijúcimi v južných republikách s tými, ktoré žili za hranicami ZSSR a zároveň tak obmedziť vplyv islamu v týchto republikách). Po nezávislosti Turkménska v roku 1991 sa začala opäť používať latinka. Pôvodne boli zavedené nezvyčajné znaky ako napríklad symbol pre libru, dolár, jen a cent, neskôr však tieto špeciálne znaky boli nahradené štandardnými písmenami používanými v latinke. Turkménci v Iráne a Afganistane dodnes používajú pôvodné perzsko-arabské písmo.

Súčasná latinkaCyrilikaFonetikaLatinka 1993Latinka 1992-1993Latinka 1927-1940
A aА а[a]A aA aA a
B bБ б[b]B bB bB b
Ç çЧ ч[ʧ]Ç çC cC c
D dД д[d]D dD dD d
E eЕ е[je], [e]E eE eE e
Ä äӘ ә[æ]Ä äEa eaӘ ә
F fФ ф[ɸ]F fF fF f
G gГ г[g~ʁ]G gG gG g
H hХ х[h~x]H hH hH/X h/x
I iИ и[i]I iI iI i
J jҖ җ[ʤ]J jJ jÇ ç
Ž žЖ ж[ʒ]£ ɾJh jhƵ ƶ
K kК к[k~q]K kK kK/Q k/q
L lЛ л[l]L lL lL l
M mМ м[m]M mM mM m
N nН н[n]N nN nN n
Ň ňҢ ң[ŋ]Ñ ñNg ngŊ ŋ
O oО о[o]O oO oO o
Ö öӨ ө[ø]Ö öQ qӨ ө
P pП п[p]P pP pP p
R rР р[r]R rR rR r
S sС с[θ]S sS sS s
Ş şШ ш[ʃ]$ ¢Sh shŞ ş
T tТ т[t]T tT tT t
U uУ у[u]U uU uU u
Ü üҮ ү[y]Ü üV vY y
W wВ в[β]W wW wV v
Y yЫ ы[ɯ]Y yX x-
Ý ýЙ й[j]Ұ ÿY yJ j
Z zЗ з[ð]Z zZ zZ z

Fonetika

  • ç sa číta [č]
  • ä = [æ]
  • ž = [ž]
  • j = [dž]
  • ň = nosové n (ako v slove banka)
  • ö = [ə], resp. [ö]
  • ş = [š]
  • ü ako [ü]
  • w ako [v]
  • ý ako [j]

Turkménčina dodržiava vokálovú harmóniu ako napr. maďarčina. Rozlišujú sa predné samohlásky (ä, e, i, ö, ü) a zadné samohlásky (a, y, o, u):

  • Pôvodné turkménske slová obsahujú samohlásky patriace len do 1 z týchto 2 skupín, napr.: kädi (len predné samohlásky) alebo köwüş (len zasné samohlásky).
  • V prevzatých slovách (hlavne ruského a perzského pôvodu) sa vokálová harmónia vytráca: kitap (kniha), dükan (obchod), serdar (vodce). Napriek tomu sa ale nevytráca úplne ani v týchto prípadoch, pretože podoba sufixov týchto slov sa riadi podľa toho, či posledná samohláska daného slova je predná alebo zadná.

Gramatika

Turkménčina má 6 pádov:

Politika

V roku 2002 boli z politických dôvodov premenované turkménske názvy mesiacov a dní v týždni podľa knihy Ruhnama napísanej Saparmuratom Nijazovom. Napr. január bol premenovaný na Türkmenbaşy (v preklade "otec všetkých Turkménov" - prezývka Saparmurata Niyazova. Marec bol premenovaný na Gurbansoltan podľa mena Niyazovej matky (Gurbansoltan Eje) a september na Ruhnama (názov Niyazovej knihy "Ruhnama", ktorú prezentoval ako duchovný sprievodca všetkých Turkménov). V júli 2008, po Niyazovej smrti, bolo toto rozhodnutie vrátené späť.

Slovná zásoba

slovenskyturkménsky
ánohawa
nieýok
dovideniasag boluň, hoş
dobré ránoertiriňiz haýyrly bolsun
dobré popoludnieagşamyňyz haýyrly bolsun
dobrý večergijäňiz rahat bolsun
prosímbaş üstüne
ďakujemsag boluň
Hovoríte po anglicky?Siz iňlisçe gepleýärsiňizmi?
Nehovorím po turkménskyMen türkmençe geplmeýärin
Čo to znamená?munuň manysy näme?

Číslovky

slovenskyturkménsky
0nol
1bir
2iki
3üç
4dört
5bäş
6alty
7ýedi
8sekiz
9dokuz
10on
11-19Číslovky 11-19 sa hovoria ako desať jeden, desať dva
20ýigrimi
30otuz
40kyrk
50elli
60altmyş
70ýetmiş
80segsen
90togsan
100ýüz
1000müň

Farby

slovenskyturkménsky
čiernagara
modrágök
hnedágoňur, mele
šedáçal
zelenáýaşyl
oranžovánarynç, mämişi
ružovágülgün
fialovábenewşe, melewşe
červenágyzyl
bielaak
žltásary

Zdroje