Topoľčianky

Nachádzajú sa v Tekove, v severnom výbežku Podunajskej nížiny, pod južnými výbežkami pohoria Tribeč. Obcou preteká Hostiansky potok a jej pravostranný prítok Leveš. Zo Zlatých Moraviec vedie do obce cesta II/511, ktorá pokračuje cez Skýcov do Veľkých Uheriec . Nachádza sa v nich národný žrebčín Topolčianky.

Topoľčianky sú písomne doložené v roku 1293, no archeologické nálezy potvrdzujú osídlenie lokality už v 6.–7. storočí. Na mieste súčasného zámku stála pôvodne strážna pevnosť obohnaná vodnou priekopou^[4]. V 14. storočí získal Comes Haslav povolenie na ryžovanie zlata v miestnom potoku, následne nastáva krátke obdobie rozmachu obce, v ktorej pribudol farský kostol a opevnené kaštiele. V 16. storočí vrcholia nezhody miestnych pánov s majiteľmi Hrušovského hradu, ktoré vyvrcholili prepadom Topoľčianok, zmasakrovaním časti obyvateľstva a vypálením kaštieľa za pomoci Turkov.

Ján Topoľčiansky dal vystavať novú pevnosť s nádvorím a dva majery a následne sa v roku 1561 Topoľčianky stali župným mestom. O tri roky neskôr sa spomína aj zriadenie školy. Postupne bola rozšírená tehelňa, pribudli tu kasárne a pozmenený bol aj tok potoka. Po vymretí rodu začiatkom 17. storočia boli majetky v roku 1616 vydražené a novým majiteľom sa stal barón Ladislav Petho-Heteši, ktorého dcéra Anna bola manželkou grófa Pavla Rákociho. Ich syn Ladislav s manželkou Alžbetou prestaval kaštieľ na dôstojné sídlo s nádvorím v podobe, akú poznáme dnes.

Cisár Leopold I. udelil mestečku právo usporadúvať jarmoky, čím sa podnietil rozvoj remeselníctva, ovocinárstva a záhradníctva. V roku 1686 tu vzniklo rehoľné bratstvo karmelitánov a od tohto roku sa datujú aj púte k Panne Márii Karmelskej. V roku 1698 pribúda nemocnica, starobinec a sirotinec. Počas protihabsburských povstaní v kaštieli dočasne býval František II. Rákoci, ktorý však v roku 1708 ušiel pred cisárskym vojskom. Gróf Karol Zichy dal v Topoľčiankach postaviť pivovar i pílu.

V roku 1723 sa sídlo župy presídlilo do Zlatých Moraviec a následne v roku 1851 i okres. K zveľadeniu panstva došlo zásluhou grófa Jozefa Kegleviča de Buzin, ktorý z rodného Chorvátska povolal odborníkov na ovocinárstvo, zeleninárstvo, vinohradníctvo. Po jeho smrti prechádza majetok do správy grófa Jána Nepomuka, ktorý dal postaviť nový kostol, v roku 1805 sochu Jána Nepomuckého, dal prestavať zámok do dnešnej podoby a skultivovať dovtedy zanedbaný park.

Poslednými majiteľmi Topoľčianok sa v roku 1890 stali Habsburgovci, ktorí zveľadili zámok i jeho okolie. Arciknieža Jozef August Habsburský zrušil všetky poľnohospodárske budovy v blízkosti kaštieľa, doplnil kaštieľ drahým nábytkom, rozšíril park a založil viacero jazierok. Výrazný zlom v dejinách mestečka nastal 20. novembra 1895, kedy začala prevádzka na železničnej trati zo Šurian. Vzťah k prírode prejavoval Jozef August rozširovaním lesov, výstavbou poľovníckeho zámku, založením zvernice a jazdiarne.

Od roku 1916 bola v Topoľčiankach úzkorozchodná lesná železnica na zvážanie dreva. V dĺžke 37,4 km dosahovala doliny v okolí, viedla údolím Žitavy a Žitavice, jedna z vetiev viedla až na Žiare. Zrušená bola v roku 1959.^[5]

Po prvej svetovej vojne a vzniku ČSR odkúpil miestne majetky štát, čím sa začali moderné dejiny Topoľčianok.

• Keglevičovský kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová pôvodne renesančná štvorkrídlová stavba s vnútorným nádvorím z obdobia po roku 1598. Stojí na mieste nížinného hradu z 15. storočia. Úpravami prešiel v roku 1616 a 1662. Z pôvodnej renesančnej stavby sa dochovali tri krídla s vnútornými arkádami. Južné krídlo nechal Ján Keglevič zbúrať a postaviť tu novú klasicistickú stavbu v rokoch 1818-1825. Autorom klasicistickej úpravy kaštieľa je staviteľ L. Pichl. Od roku 1890 do roku 1918 kaštieľ patril arcivojvodovi Jozefovi Augustovi Habsburskému. Po vzniku Česko-Slovenska sa stal majetkom štátu ako rezidencia prezidenta T. G. Masaryka. V klasicistickom krídle sú umiestnené reprezentačné miestnosti, schodisko, jedáleň, knižnica a tanečná sála.^[6] Fasády krídla sú členené dvoma nárožnými rizalitmi a monumentálnym stredným rizalitom s trojosovým portikom ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom a kopulou. Okná na fasáde sú doplnené o rímsové frontóny s konzolami. Kaštieľ sa nachádza v rozsiahlom krajinárskom parku, ktorého súčasťou sú sochy diviaka a jaleňa od Alojza Štróbla.

• Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1779-1782/3. Kostol bol postavený na náklady grófskeho rodu Keglevich de Buzin podľa projektu bratislavského staviteľa Melchiora Hefeleho. Konsekrovaný bol v roku 1804. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu hlavný neskorobarokový oltár s obrazom sv. Kataríny Alexandrijskej od Huberta Alexandra Mauera uprostred mohutnej klasicistickej architektúry s imitáciou mramoru. Bočné oltáre Božského srdca a Panny Márie sú taktiež neskorobarokové. Kazateľnica je klasicistická z rokov 1780-1790, klasicistická krstiteľnica pochádza zo starého kostola, z doby krátko pred výstavbou kostola. Súčasťou interiéru je aj súbor epitafov, najstarší epitaf Jána Topoľčianskeho pochádza z roku 1598. Pod kostolom je umiestnená krypta Keglevičovcov.^[7] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu lemovaného kvádrovaním. Je lemovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou.

• Poľovnícky zámok, dvojpodlažná dvojtraktová historizujúca stavba s prvkami secesie na pôdoryse štvorca z roku 1910.^[8] Fasáde kaštieľa dominuje stredný rizalit a nárožná veža. Sú dekorované jemnou secesnou štukatúrou, lizénovými rámami a frontónmi. Strecha je čiastočne dekorovaná farebnou škridľou.

• Jazdiareň a koniareň, obdĺžniková trojtraktová jednopodlažná historizujúca stavba z roku 1910. Úpravami prešla v rokoch 1921 a 2001.^[9] Priečeliu dominuje stredný oblúkový objekt so segmentovo ukončenými oknami a kvádrovanými lizénami. Po jeho stranách sa nachádza pár veží.

• 
  Kaštieľ na historickej fotografii
• 
  Renesančné nádvorie
• 
  Poľovnícky zámok
• 
  Jazdiareň a koniareň
• 
  Socha jeleňa

• Ernest Bielik (* 1917 - † 1995), dôstojník, partizánsky veliteľ počas SNP, poslanec Federálneho zrhomaždenia (1969 - 1971)
• František Haspra (* 1900 - † 1989), rímskokatolícky kňaz, kapitulný vikár
• Pavol Haspra (* 1929 - † 2004), divadelný a televízny režisér
• Robo Kazík (* 1947 - † 2021), spevák
• Ján Kukliš (* 1913 - † 2003), počas SNP veliteľ pancierového vlaku Masaryk

• Ivan Kolenič (* 1965), spisovateľ