Topoľ
Topoľ (Populus) je rod opadavých listnatých stromov z čeľade vŕbovité (Salicaceae). Ide asi o 60 druhov, ktoré sa medzi sebou často krížia. Sú to veľké a rýchlo rastúce stromy.[1]
Topoľ | |
![]() Topoľ kanadský | |
![]() Topoľ čierny | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Populus Linnaeus | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
V septembrovom vydaní časopisu Science roku 2016, oznámil Joint Genome Institute, že Populus trichocarpa bol prvým stromom, ktorého kód DNA bol sekvenovaný.[2][3]
Topole sú citlivé na hubové ochorenie listov, nekrózu.[4] Peľ je mierne alergénny.[5]
Opis
Rod má veľkú genetickú diverzitu. Druhy rastú do výšky 15 až 50 m, s obvodom kmeňa 2,5 m.
Kôra mladých jedincov je hladká, biela až zelená alebo tmavosivá a často má nápadné lenticely; staré stromy niektorých druhov zostávajú hladké, ale iné sa stávajú drsnými a hlbokými trhlinami. Výhonky sú silné, s (na rozdiel od príbuzných vŕb) je terminálny púčik prítomný. Listy sú špirálovito usporiadané a líšia sa tvarom od trojuholníkového po kruhový alebo (zriedka) lalokový s dlhou stopkou; u druhov v Populus časť Aigeiros, sú stopky laterálne sploštené, takže už ľahký vietor spôsobuje, že listy sa knísajú a dávajú celému stromu „blikajúci“ vzhľad. Veľkosť listov je veľmi variabilná aj na jednom strome, typicky sú malé listy na bočných výhonkoch a veľmi veľké listy na silno rastúcich hlavných výhonkoch. Listy sa často menia na svetlozlaté až žlté pred opadaním na jeseň.[6][7]
Kvety sú väčšinou dvojdomé (zriedka jednodomé) a objavujú sa skoro na jar pred listami. Visia na dlhých jahňadoch vytvorených z pukov v pazuchách listov z predchádzajúceho roka.
Klasifikácia
Rod Populus je tradične rozdelený do šiestich častí na základe listov a kvetných charakteristík[7][8] táto klasifikácia je uvedená nižšie. Súčasné genetické štúdie túto klasifikáciu vo väčšine podporujú. Potvrdzujú aj predtým predpokladanú evolúciu „sieťovú“ evolúciu s pomocou kríženia a introgresie medzi skupinami. Niektoré druhy (uvedené nižšie) majú odlišné vzťahy určené ich jadrovou DNA (zdedenou po otcovi) a plastidovou DNA (zdedenou po matke), dôkaz o hybridnom pôvode.[9] Kríženie pokračovalo a stalo sa v rode bežným s niekoľkými krížencami medzi druhmi v rôznych známych častiach.[6][7][10]
Vybrané druhy
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d6/PopulusNigra3.jpg/220px-PopulusNigra3.jpg)
- Populus časť Populus
- Populus adenopoda (východná Ázia)
- Populus alba – topoľ biely (Európa a centrálna Ázia, pôvodný druh na území Slovenska[11])
- Populus davidiana (východná Ázia)
- Populus grandidentata (východná Severná Amerika)
- Populus sieboldii (východná Ázia)
- Populus tremula – topoľ osikový, osika (Európa, severná Ázia, pôvodný druh na území Slovenska[11])
- Populus tremuloides (Severná Amerika)
- Populus časť Aigeiros (Severná Amerika, Európa, západná Ázia; mierne pásmo)
- Populus deltoides – topoľ deltolistý (východná Severná Amerika)
- Populus fremontii (západná Severná Amerika)
- Populus nigra – topoľ čierny (Európa, pôvodný druh na území Slovenska[11]); tu je radený podľa jadrovej DNA, podľa plastidovej DNA patrí do časti Populus (vrátane Populus afghanica)
- Populus × canadensis (P. deltoides × P. nigra) – topoľ kanadský
- Populus × inopina (P. nigra × P. fremontii)
- Populus časť Tacamahaca (Severná Amerika, Ázia; chladné podnebie)
- Populus angustifolia – topoľ úzkolistý (stredná Severná Amerika)
- Populus balsamifera – topoľ balzamový (severná Severná Amerika) (= P. candicans, P. tacamahaca)
- Populus cathayana (severovýchodná Ázia)
- Populus koreana J. Rehnder – (severovýchodná Ázia)
- Populus laurifolia (stredná Ázia)
- Populus maximowiczii A. Henry – topoľ Maximowiczov (severovýchodná Ázia)
- Populus simonii – topoľ Simonov (severovýchodná Ázia)
- Populus suaveolens Fischer (severovýchodná Ázia)
- Populus szechuanica – topoľ sečuánsky (severovýchodná Ázia); tu je radený podľa jadrovej DNA, podľa plastidovej DNA patrí do časti Aigeiros
- Populus trichocarpa – topoľ chlpatoplodý (západná Severná Amerika)
- Populus tristis (severovýchodná Ázia); tu je radený podľa jadrovej DNA, podľa plastidovej DNA patrí do časti Aigeiros
- Populus ussuriensis (severovýchodná Ázia)
- Populus yunnanensis (východná Ázia)
- Populus časť Leucoides (východná Severná Amerika, východná Ázia; teplé podnebie)
- Populus heterophylla (juhovýchodná Severná Amerika)
- Populus lasiocarpa (východná Ázia)
- Populus wilsonii (východná Ázia)
- Populus časť Turanga (juhozápadná Ázia, východná Afrika; subtropické až tropické podnebie)
- Populus euphratica (severná Afrika, juhozápadná a stredná Ázia)
- Populus ilicifolia (východná Afrika)
- Populus časť Abaso (Mexiko; subtropické až tropické podnebie)
- Populus guzmanantlensis (Mexiko)
- Populus mexicana (Mexiko)
Referencie
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Populus na anglickej Wikipédii.