Tomášovo evanjelium

Text Tomášovho evanjelia nájdený v antickej knižnici z Nag Hammádí je kópiou koptského prekladu pôvodného gréckeho originálu, ktorý pochádza zo 4. storočia nášho letopočtu. O jeho gréckom pôvode svedčia nájdené fragmenty gréckeho textu, ktoré boli objavené v egyptskom Oxyrhynchu v roku 1898. Ide o úryvky, ktoré obsahujú prológ až logion 7, 26 – 33 a 36 – 39 (40?) a pochádzajú z doby okolo roku 200. Prvotná verzia textu pochádza z rokov 110 – 120.^[1]:81

O existencii Tomášovho evanjelia sa vedelo z diel cirkevných otcov, napríklad jeruzalemský biskup Cyril Jeruzalemský († 386) vo svojich epištolách varoval pred Tomášovým evanjeliom a jeho pôvod odvodzoval od žiakov Máního, zakladateľa manicheizmu. Najstaršia zmienka o Tomášovom evanjeliu pochádza zo začiatku 3. storočia: ide o poznámku v diele Hippolyta Rímskeho o Nasejcoch, ktorá by zodpovedala tretiemu logiu.^[1]:77-82

Úryvky z Tomášovho evanjelia sa našli na viacerých miestach starovekého sveta, napríklad bol objavený citát z 5. logia na egyptskej pohrebnej páske z 5. storočia alebo v západnej Číne v tzv. Turfanských fragmentoch z manichejského prostredia.^[2]

Vzhľadom na fakt, že Tomáš bol ako apoštol uctievaný v Sýrii, sa predpokladá, že práve tam bolo napísané Tomášovo evanjelium. Autor je neznámy, text bol zrejme pripísaný apoštolovi Tomášovi na zvýšenie jeho autority.

V súčasnosti je koptské Tomášovo evanjelium uložené v Koptskom múzeu v Starej Káhire v Egypte, grécke fragmenty z Oxyrhynchu vo Veľkej Británii v Bodleyovej knižnici na Oxfordskej univerzite, v Britskej knižnici v Londýne a v Houghotonovej knižnici na Hardvardskej univerzite.^[1]:77-82

Tomášovo evanjelium sa líši od kanonických evanjelií predovšetkým formou, keďže ide o zbierku Ježišových výrokov, nazývaných logia. Autor sa vôbec nezaoberá Ježišovým životom alebo znovuzrodením. Nepoužíva pojmy ako „viera“ a „hriech“. Ježiš tu nekoná zázraky, ale učí, pripomína kynického mudrca. Udeľuje poznanie z „tryskajúceho prameňa múdrosti“ (logion 13).^[3] Za jeho učením by sa mala skrývať múdrosť, ktorej objavenie výkladu, ako naznačuje prológ prinesie „neokúsenie smrti“.

Približne tretina výrokov má paralelu v synoptických evanjeliách a v predpokladanom prameni Q, ktorý by mal byť podobne ako Tomášovo evanjelium zbierkou Ježišových výrokov. Druhá tretina má výrazne gnostický charakter, čo bol dôvod, prečo bolo toto evanjelium populárne medzi gnostickými skupinami a rovnako aj manichejcami. Ďalšia časť výrokov by sa za určitých okolností dala považovať za autentickejšiu verziu pôvodných Ježišových postojov,^[4] k čomu zvádza fakt, že sa vôbec nespomína ukrižovanie, znovuzrodenie, súdny deň, Ježišov život alebo vyhranenému postoju voči bohatým a majetku.

Toto sú skryté výroky, ktoré povedal živý Ježiš a zapísal Dvojča Juda Tomáš.

A on povedal: „Kto objaví výklad týchto výrokov, neokúsi smrť.“

Ježiš povedal: Blahoslavený je lev, ktorého zje človek, takže ten lev sa stane človekom; zavrhnutý je ale človek, ktorého zje lev, a človek sa stane levom.

Ježiš povedal: Buďte okoloidúcimi.

Ježiš povedal: Keď sa vás opýtajú: „Odkiaľ ste ?“, odpovedzte im „Vyšli sme zo sveta, z miesta, kde svetlo vzniklo samo zo seba. Povstalo a zjavilo sa v ich obraze.“ Keď sa vás opýtajú „Kto ste?“, odpovedzte im „Sme jeho synovia, sme vyvolení živého Otca.“ Keby sa vás opýtali „ Čo je vo vás znamením vášho otca ?“, odpovedzte im, že je to pohyb a pokoj.

Ježiš povedal: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je kráľovstvo nebeské“