Terchová

Obec sa nachádza medzi Krivánskou Fatrou a Kysuckou vrchovinou na severe Žilinskej kotliny. Centrom obce preteká rieka Varínka. Tvorí vstup do Vrátnej doliny. Nachádza sa tu až 68 osád.^[4]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1580, kedy patrila panstvu Strečno-Gbeľany. Obyvatelia pracovali v kameňolomoch, lesoch a živili sa chovom oviec. V 19. storočí sa veľká časť obyvateľstva vysťahovala najmä do Kanady, USA, Francúzska a Argentíny. Počas druhej svetovej vojny bola obec pri ústupe fašistických vojsk dňa 8. – 9. apríla 1945 vypálená.^[5] Po oslobodení sa niektorí odsťahovali na južné Slovensko.^[6]

Obec je známa hlavne svojou kultúrnou tradíciou a ako stredisko cestovného ruchu. Od začiatku 60. rokov sa každoročne koná kultúrny festival Jánošíkove dni. Z podujatí sú známe napríklad Cyrilometodské dni, Country fest Rozmarín, Budzogáň, Deň sv. Huberta a ďalšie. Neďaleko obce sa vo Vrátnej doline nachádza stredisko letnej a zimnej turistiky ako aj lyžiarske stredisko. V obci sa nachádza stála expozícia Považského múzea v Žiline s názvom Jánošík a Terchová^[7].

V obci sa v roku 2015 postavila 30 m vysoká rozhľadňa.^[8] Nachádzajú sa tu 3 terasy, z ktorých je výhľad najmä na obec Terchovú a okolité vrcholy Malej Fatry.

Jánošíkove diery sa nachádzajú v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Skladajú sa z troch ucelených častí: Dolné diery, Nové diery a Horné diery. Preteká nimi Dierový potok, ktorý ich vyformoval. V Dierach sa nachádza viac ako dvadsať vodopádov, ktoré spolu vytvárajú Vodopády Dierového potoka. Bizarné skalné útvary so špecifickou klímou sú domovom viacerých zaujímavých druhov rastlín a živočíchov. Viac informácií o náučnom chodníku na https://naucnechodniky.eu/naucny-chodnik-diery/

Významnou časťou terchovského folklóru je ľudová hudba. Hudba sa ústne podávala po generáciách. Prvotne ako spev, trávnice, píšťalky a neskôr sláčiková hudba. Sláčiková skupina sa skladá z jedného/dvoch primášov, kontráša a basáka (hrajúceho na špecifickej dvojstrunovej base tzv. „basičke“). Terchovská muzika je od roku 2013 na zozname svetového ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.^[9]

V starších časoch si muzikanti vyrábali sláčikové nástroje sami. Vyrábali ich z drevených prepraviek, „krabíc“. Preto sa terchovská muzika niekedy označuje ako krabicová/škatuľová muzika.^[10]

• Juraj Jánošík, (* 1688 - † 1713), – slovenský zbojník a národná legenda.
• Adam František Kollár, (* 1718 - † 1783), – spisovateľ, právny historik, knihovník.
• Jozef Stašo (* 1903 - † 1951), – salezián, rímskokatolícky kňaz, tajomník na vatikánskej nunciatúre v Bratislave, pochovával Jozefa Tisa.^[11]
• Koloman Kolomi Geraldini (* 1908 - † 1994), – slovenský básnik.
• Lukáš Cingeľ (*1992) – slovenský hokejista, reprezentoval Slovensko na majstrovstvách sveta (2017 a 2018) a olympiáde (2018).
• Róbert Boženík (*1999) - slovenský futbalový reprezentant, v súčasnosti hráč Boavista FC
• Martin Dendis (*1991) - slovenský hokejový tréner, v súčasnosti tréner slovenskej hokejovej reprezentácie do 18 rokov

• Kostol sv. Cyrila a Metoda – Kostol zasvätený prvým slovanským vierozvestcom a patrónom Európy sv. Cyrilovi a Metodovi. Kostol bol postavený v r. 1942 – 49. V interiéri sú drevené plastiky solúnskych vierozvestov, kamenný obetný oltár z r. 1976, ktorý vytesali terchovskí kamenári. Na oknách sú vyleptané motívy z cyrilometodského obdobia.

• Terchovský drevený betlehem – Drevený betlehem vyhotovený domácimi majstrami. Je rozdelený na dve časti. Prvá je venovaná Terchovej a starým ľudovým remeslám a druhá biblickým príbehom Nového zákona. Prvýkrát bol vystavený na Vianoce r. 1976.^[12]
  • V letnom čase je betlehem otvorený denne od 8:00 do 18:00 hod.
  • V zimnom čase je otvorený od 8:00 do 17:00 hod.

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“^[13] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.^[14][15]

• 
  Terchovské srdce, rozhľadňa.
• 
  Pohľad na obec z doliny Obšívanka.
• 
  Kostol sv. Cyrila a Metoda.
• 
  Socha Juraja Jánošíka.