Teplička nad Váhom

Prvá písomná zmienka o Tepličke pochádza z roku 1267, keď sa spomína pod menom Toplucha.

Do roku 1920 sa volala Teplička, od roku 1920 Teplička nad Váhom. V roku 1980 ju pripojili k Žiline, ale v roku 1991 sa znovu osamostatnila. .“ V roku 1687 po potlačení Tököliho povstania získali majetky cisársky generáli gróf Ján Jakub Löwenburg, aj jeho brat generál Ján Fridrich Löwenburg. Tepličku, spolu so zrúcaninou hradu Strečno (Niektoré zdroje uvádzajú, že už v roku 1676), s poddanskými dedinami, až po Riečnicu a hranice Oravy.Jedným z pánov Strečnianskeho panstva (do ktorého patrila i Teplička) bol aj František Vešeléni, ktorého manželkou bola v prvej polovici 17. storočia šurianska rodáčka Žofia Bosniaková. Manželia založili a udržiavali útulok pre chudobných, kde boli umiestňovaní aj chorí a siroty, bez ohľadu na pôvod a príslušnosť. Žofia Bosniaková (1609 – 1644) sa vydávala ako 21-ročná a pochovali ju na hrade Strečno, z ktorého jej "neporušené" telo v roku 1729 previezli do krypty kostola v Tepličke, ktorú dal na ten účel v roku 1729 postaviť gróf Löwenburg. Múmiu v roku 2009 zničil podpaľač ^[4].

Textilka grófa Windischgrätza v Tepličke patrila medzi najvýznamnejšie novozaložené podniky v Uhorsku v 2. polovici 18. storočia. Vznikla roku 1767 a vyrábali sa v nej hlavne ľanové, no v menšej miere i bavlnené a vlnené textílie a koža. Pre zlý odbyt svojich výrobkov skrachovala o sedem rokov neskôr. V Tepličke vznikla v budovách kaštieľa roku 1910 skláreň pre výrobu technického skla, ale výroba trvala opäť len krátko – do roku 1922. Dva následné požiare zničili budovy kaštieľa a hlavne priľahlého kostola sv. Kríža, z ktorého ostali len ruiny.

Teplica bol v minulosti termín pre teplé pramene. Dávnu existenciu termálnych prameňov dokazuje aj obecná pečať, v obraze ktorej je horná časť tela ženy kúpajúcej sa v kadi. Pečať ma nápis Sigillum oppidi Teplice. V chotári obce je nezamŕzajúci prameň – teplica. Ten dal v minulosti meno obci. Najznámejšie zemetrasenie, ktoré malo epicentrum v chotári Tepličky, bolo dňa 15. januára 1858. Hlavne v Žiline poškodilo mnoho domov, z ktorých niektoré zostali neobývateľné.

Základná škola Žofie Bosniakovej je cirkevná škola zriadená Žilinskou diecézou.

Škola vznikla v roku 1991 ako jedna z prvých cirkevných škôl na Slovensku. Nesie meno grófky Žofie Bosniakovej, ktorá žila v obci Teplička nad Váhom a jej telesné pozostatky sa nachádzajú vo farskom kostole sv. Martina v obci.

V katastrálnom území obce Teplička nad Váhom bola postavená automobilová továreň KIA Slovakia. Výroba v továrni začala 7. 12. 2006 a spolu so subdodávateľmi poskytuje pracovné príležitosti mnohým obyvateľom Tepličky nad Váhom. Po postavení automobilky sa zvýšila výstavba nových rodinných domov a obec má od automobilky daňové príjmy.

Cez obec prechádza dvojkoľajná elektrifikovaná trať Železničná trať Žilina – Košice, v obci však nestoja osobné vlaky. Mimo železničného spojenia má Teplička nad Váhom aj autobusové spojenie so Žilinou prostredníctvom SAD Žilina, pričom pre zamestnancov automobilky premáva samostatná linka.

V roku 2015 bol dokončený terminál intermodálnej prepravy, ktorý slúži na predkladanie nákladu medzi železničnou a cestnou dopravou.^[5]

• Ján Stražan, ľudový bábkar
• Jozef Mlacek, lingvista
• Ladislav Noel, fotograf
• Miro Jaroš, spevák
• Simona Salátová, komička
• Filip Mintál, Vicemajster SR v 3D lukostreľbe

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Teplička nad Váhom