Tatra 81

Vývoj ťažkého nákladného automobilu Tatra 81 začal v roku 1939, v čase, keď sa automobilka Tatra nachádzala v odtrhnutých Sudetoch, v Nemeckej ríši. Po začiatku vojny bol vývoj vozidla urýchlený, pretože sa počítalo s jeho využitím na vojenské účely.^[1] Prvý prototyp vznikol v roku 1940 a išlo o vozidlo klasickej tatrováckej koncepcie, s chrbtovým rámom a nezávislým zavesením kolies. Poháňal ho vznetový vidlicový osemvalec, chladený vodou. Tatra 81 bola posledným typom značky, v ktorom bol použitý motor s kvapalinovým chladením, ďalšie automobily Tatra už boli vybavované vzduchom chladenými motormi.^[2]

Sériová výroba bola začatá ešte v roku 1940 a v roku 1942 sa objavil variant, upravený na pohon drevoplynom, vybavený generátorom Imbert. Tento typ niesol označenie Tatra 81 H (od nemeckého Holzgas) a bol určený predovšetkým pre civilnú prevádzku. Touto úpravou však došlo k značnému poklesu výkonu, čo sa konštruktéri snažili u ďalších sérií vyriešiť zväčšením objemu motora prevŕtaním valcov. Takto upravené vozidlá boli označené Tatra 81 Hb.^[2]

Celkom bolo v rokoch 1940 – 1942 vyrobených asi 220 vozidiel všetkých variantov. Väčšinu z nich prevzali nemecké ozbrojené zložky. Poznatky a skúsenosti, získané s vozidlom Tatra 81, boli uplatnené pri vývoji jeho následníka, Tatry 111.^[3]

Tatru 81 poháňa vidlicový, vodou chladený vznetový osemvalec s rozvodom OHV. Rady valcov zvierajú uhol 90°, bloky valcov a kľuková skriňa sú odliate vcelku zo šedej liatiny. Vahadlá ventilov každého valca majú samostatné kryty. Umiestnenie motora je vpredu, pozdĺžne pred prednou nápravou.^[2]

Motor Tatry 81 má zdvihový objem 12 463 cm³ (vŕtanie valcov 115 mm, zdvih 150 mm), ktorý dosahuje najvyšší výkon 118 kW (160 k). Verzia Tatra 81 Hb má motor so zdvihovým objemom 14 726 cm³ (vŕtanie valcov 125 mm, zdvih 150 mm). Dosahuje najvyšší výkon 110 kW (150 k), trvalý len 88 kW (120 k).^[2]

Elektrická sústava pracuje s napätím 12 V, iba štartér motora je na 24 V. Vozidlo je vybavené 12 V dynamom s výkonom 300 W a dvoma 12 V akumulátormi po 150 Ah.^[2]

Za motorom je umiestnená suchá dvojlamelová spojka. Za ňou potom nadväzuje štvorstupňová nesynchronizovaná prevodovka s dvojstupňovou redukčnou skriňou.^[2]

Základ podvozka tvorí oceľová chrbticová rúra, vpredu opatrená prírubou pre blok motora a prevodovky. Vzadu sú dve hnacie nápravy s výkyvnými polosami. Tie sú odpružené pozdĺžnymi poleliptickými listovými perami, upevnenými na priečnom nosníku, ktorý je umiestnený na medzikuse medzi nápravami. V každej náprave je samostatná rozvodovka a mechanicky uzatvárateľný diferenciál. Nepoháňaná predná náprava má nezávislé zavesenie, tvorené spodnými trojuholníkovými ramenami. Tie sa spájajú s priečkou rámu pomocou pružín, vinutých z pásovej ocele obdĺžnikového prierezu.^[2] Rozchod predných kolies je 2 055 mm, zadných 1 800 mm.^[3] Rázvor náprav je 3 950 + 1 220 mm a svetlá výška pod nápravami je 270 mm.^[2]

Vozidlo je vybavené vzduchovou brzdovou sústavou podľa licencie Knorr. Tlakový vzduch vyrábaný dvojvalcovým kompresorom je skladovaný v dvoch vzduchojemoch, umiestnených na pravej strane chrbticovej rúry. Ručná brzda pôsobí na rozvodovky zadných náprav. Kolesá sú dvadsaťpalcové, s lisovanými oceľovými diskami rozmeru 8 × 20" a pneumatikami rozmeru 9,75 × 20", na zadnej náprave v dvojmontáži.^[2]

Kabína vozidla je zmiešanej konštrukcie s drevenou kostrou, potiahnutou oceľovým plechom. Na streche sa nachádza sklopný trojuholník, pre signalizáciu jazdy s vlekom. Čelné okno je dvojdielne šípové, vybavené dvoma elektricky poháňanými stieračmi. Dvere kabíny sú uchytené vpredu.^[2]

• Dĺžka: 8 750 mm
• Šírka: 2 500 mm
• Výška: 2 720 mm (po strechu kabíny)^[2]
• Hmotnosť podvozku: 5 700 kg
• Pohotovostná hmotnosť: cca 8 000 kg
• Užitočná hmotnosť: 6 500 kg (T 81) alebo 6 000 kg (T 81 H)^[2]
• Maximálna rýchlosť: 65 km/h, trvalá rýchlosť: 45 km/h^[3]