Hypoabysálnymi ekvivalentmi syenitu sú syenitový porfýr a lamprofýry mineta a vogesit. Efuzívnym ekvivalentom je trachyt. Samostatné variety syenitu sú kremitý, kremito-alkalický, foiditický a foiditicko-alkalický syenit.
Označenie syenit pôvodne patrilo amfibolickému granitu, bolo odvodené od gréckeho pomenovania mesta Syene, dnes Egyptský Asuán. Pre syenit toto pomenovanie zaviedol H. Rosenbusch[1].
Syenity sú zložené hlavne zo živcov s prevahou draselných živcov (ortoklas, anortoklas, mikroklín[2]) nad kyslým plagioklasom, z vedľajších minerálov je zastúpený amfibol, biotit alebo zriedkavo i pyroxén[3]. Kremeň je prítomný len v akcesorickom množstve a nepresahuje 5 %. Štruktúra je väčšinou hrubozrnná a porfýrická. Makroskopicky môžu byť veľmi podobné tonalitom[3]. Niektoré odrody syenitov majú zvýšený obsah foidov, najmä nefelínu, veľmi častý je preto tzv. nefelinický syenit[4]. Tmavé (melanokátne) syenity sú niekedy označované ako durbachyt.