Svidnička

Vývin názvu obce

• 1572 – Zydnicza, Szuygniczka
• 1618 – Swidniczka
• 1773 – Szvidniczka, Swidniczka
• 1786 – Swidnicschka
• 1808 – Szvidnicska, Swidníček
• 1863-1902 – Szvidnicska
• 1907-1913 – Kisfagyalos
• 1920 – Svidníčky
• 1927 – Svidnička

Obec podľa písomných dokumentov bola založená v rozpätí rokov 1553–1572 Šeredyovcami, majiteľmi Makovického panstva. Obec je v makovickom urbári spomínaná v roku 1572.

Po neúspešnom povstaní Františka II. Rákociho začiatkom 18. storočia bolo makovické panstvo konfiškované a rozdelené. Časť majetkov získal gróf Aspremont, manžel Juliany Rákociovej, časť Sirmaiovci a menšiu časť Erdődyovci. Po zmene majiteľom bol zväčšený útlak obyvateľov, ktorý v roku 1712 bol zavŕšený hromadným útekom poddaných.

V roku 1787 mala obec 28 domov a 150 obyvateľov,

v roku 1828 mala 31 domov a 250 obyvateľov.

Hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo. K dedinským remeslám patrilo košikárstvo, tesárstvo, tkáčstvo, ale i kolesárstvo a výroba šindľov. Obec bola v oboch svetových vojnách veľmi poškodená. Obyvatelia v čase socialistickej výstavby pracovali v priemyselných podnikoch vo Svidníku v okresnom stavebnom podniku, Strojárňach potravinárskeho priemyslu a Odevných závodoch kapitána Jána Nálepku a v Tesle Stropkov. V 70. a 80. rokoch v obci úspešne prosperovala poľnohospodárska výroba, ktorá mala črty priemyselnej výroby a v nej pracovalo značné množstvo dedinčanov.^[4]

V zelenom štíte vľavo striebroodetý pastier v pravici so strieborným bičom na zlatom bičisku, vpravo od neho dva strieborne prekrývajúce sa semhľadiace voly v zlatej zbroji.

Terajší erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva 5. júla 2004, č. OZ – 3/2004 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou S – 317/204.

Symbolika pastierstva podľa staršieho odtlačku pečatidla obce z roku 1787.

Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová.

Vlajka obce pozostáva z ôsmich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (1/8), zelenej (1/8), bielej (1/8), zelenej (1/8), žltej (1/8), zelenej (1/8), bielej (1/8) a zelenej (1/8). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

V roku 1995 v obci boli najpočetnejšie rodiny s týmito rodinnými menami:

Bogdaník, Bogdanik, Cerula, Dobrocký, Ducár, Friga, Fuga, Grocký, Hičar, Hičár, Holovač, Holováč, Hvizd, Južanin, Kandravý, Kněžík, Kobularčik, Kováč, Leškanin, Mackanin, Marčišin, Paňko, Pich, Rodák, Reňak, Rudý, Sabat, Simočko, Skirko, Soľanka, Suvák, Ščerba, Šott, Štec, Štefanco, Štenhura, Timan, Vapnár, Varchol, Vasilenko, Vojtašek, Židiak.

• Gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1815. Fasády sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená barokovou helmicou s laternou.^[5]

• Expozícia bojovej techniky v tzv. Údolí smrti z doby Karpatsko-duklianskej operácie z roku 1944. V obci je v rámci pamätného miesta inštalovaný sovietsky tank T-34.^[6]

• 
  Pamätné miesto Karpatsko-duklianskej operácie