Slovenské Ďarmoty

Obec Slovenské Ďarmoty vznikla v roku 1919 odčlenením časti Ujtelep od Balašských Ďarmôt, po vzniku I. ČSR, ktorej južnú hranicu tvorí rieka Ipeľ. Prví obyvatelia obce, známej prevažne vinohradníckou činnosťou, odkupovali vinice, v ktorých bývali, od Maďarov. Z tohto dôvodu boli obyvatelia prezývaní po maďarsky "pincések". Po osamostatnení sa, si obec ponechala názov "Ďarmoty" a doplnila ju o pomenovanie "Slovenské".

Dejiny obce sú úzko späté s dejinami susedného mesta Balážske Ďarmoty, ktoré bolo bývalým župným sídlom Novohradskej župy. Samotná obec Slovenské Ďarmoty vznikla v rokoch 1919-1920, spolu so vznikom I. ČSR.

Praveké dejiny zanechali na tomto okolí bohaté náleziská. Okolie obce bolo obývané už v dobe neolitu. Počas archeologických výskumov tu identifikovali odborníci nálezy volútovej kultúry. Strategická poloha, ktorá umožňuje stretnutie hory s nížinou, predestinovala vývoj aj v ďalších etapách histórie obce.

V dobe neolitikum údolie Ipľa obývali ľudia, ktorí sú zaraďovaní do lengyelskej kultúry. Po tejto dobe nasleduje doba bronzová, počas ktorej v Novohrade rozkvitla kultúra pilinyská a na to nadväzujúca kyjatická kultúra.

Brod cez rieku Ipeľ a cez neho vedúce obchodné cesty, predurčili významnú úlohu obce i v dobe hallštattskej, laténskej a rímskej. Počas sťahovania národov, koncom 9. a začiatkom 10. storočia nášho letopočtu sa tu usadili maďarské kmene s názvom Gyarmat, Kürt, Keszi a Kér. Tieto mená sa dodnes zachovali v názvoch niektorých obcí. Vývoj mestskej časti terajších Slovenských Ďarmôt počas stredoveku až po novodobé dejiny charakterizovalo poľnohospodárstvo, najmä vinohradníctvo. V mestskej časti sa nachádzali vinné pivnice občanov z Balašských Ďarmôt (Balassagyarmatu).

Slovenské Ďarmoty boli do roku 1919-1920 súčasťou mesta Balážske Ďarmoty a až po uzavretí Trianonskej mierovej zmluvy vznikla z časti Balašských Ďarmôt samostatná pohraničná obec Slovenské Ďarmoty. Nadmorská výška obce, ležiacej na pravom brehu Ipľa, (142 m nad morom v strede obce a 138 - 265 m nad morom v chotári) predestinuje poľnohospodársky a vinohradnícky charakter tejto lokality. Ráz obce, nadobudnutý počas samostatných dejín, sa zachoval do dnešných dní. Z novodobej histórie je možné pripomenúť štrajky poľnohospodárskych pracovníkov z roku 1923 a 1929.

Počas rokov 1938–1944 bola obec pripojená k Maďarsku. Po oslobodení tu znovu zriadili hraničný priechod do Maďarska. V roku 1949 bolo založené JRD, ktoré bolo v roku 1964 začlenené do Štátneho majetku.