Senec (okres)

okres v Bratislavskom kraji na Slovensku

Okres Senec je okres v Bratislavskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 359,88 km², žije tu 105 075 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 292 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2023). Správne sídlo okresu je mesto Senec.

Senec
okres
Poloha okresu Senec v Bratislavskom kraji (klikacia mapa)Okres Bratislava IBratislava IIOkres Bratislava IIIOkres Bratislava IVOkres Bratislava VOkres MalackyOkres PezinokOkres Senec
Poloha okresu Senec v Bratislavskom kraji (klikacia mapa)
Poloha okresu Senec na mape Bratislavského kraja
ŠtátSlovensko Slovensko
KrajBratislavský kraj
Rozloha359,88 km² (35 988 ha) [1]
Obyvateľstvo105 075 (31. december 2023) [2]
Hustota291,97 obyv./km²
Časové pásmoSEČ (UTC+1)
 - letný časSELČ (UTC+2)
Tel. predvoľba02
EČVSC [3]
Kód okresu108
Členenie-
Mestá1
Obce28
Commons: Senec District
Štatistika: statistics.sk
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Slovenský portál

Administratívne členenie

Mestá

Obce

Bernolákovo · Blatné · Boldog · Čataj · Dunajská Lužná · Hamuliakovo · Hrubá Borša · Hrubý Šúr · Hurbanova Ves · Chorvátsky Grob · Igram · Ivanka pri Dunaji · Kalinkovo · Kaplna · Kostolná pri Dunaji · Kráľová pri Senci · Malinovo · Miloslavov · Most pri Bratislave · Nová Dedinka · Nový Svet · Reca · Rovinka · Tomášov · Tureň · Veľký Biel · Vlky · Zálesie

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

Okres Senec je podľa údajov Sčítania obyvateľov z roku 2021, okresom so slovenskou väčšinou s počtom 79 747 [4] (82,46%) obyvateľov. K menšinám patrí maďarská národnosť, s počtom 8 715 (9,01%) obyvateľov. K ďalším menšinám patrí česká národnosť, s počtom 648 (0,67%) obyvateľov.

K okresu Senec patrí 28 obcí a 1 mesto. Z tohto počtu má jedna obec maďarskú väčšinu: Vlky (60,48%). Dve obce (Boldog, Tureň) sú zmiešané, v ktorých nemá väčšinu ani jedna národnosť. Ostatné obce majú slovenskú väčšinu.

Národnostné zloženie 2021
Slováci
  
82,46 %
Maďari
  
9,01 %
Ostatní,Nezistení
  
8,53 %

Národnostné zloženie v minulosti

národnosťsčítanie

2021[4]

podiel

2021

sčítanie

2011

podiel

2011

sčítanie

2001

podiel

2001

sčítanie

1991

podiel

1991

Slovenská7974782,46%5129977,41%3979776,79%3690674,00%
Maďarská87159,01%913613,79%1055320,36%1221524,49%
Ostatná, nezistená82538,53%58308,80%14752,85%7501,51%
Spolu96715100%66265100%51825100%49871100%

Podľa Fenyésa mal v prvej polovici 19. storočia okres Senec (vtedy súčasť Bratislavskej župy) zmiešané chorvátsko-maďarsko-nemecko-slovenské osídlenie.[5] Neexistovali (alebo nie sú dostupné údaje) z troch obcí: Hurbanova Ves (ktorá sa vyčlenila z obce Rastice), Miloslavov (ktorý sa vyčlenil z obcí Nová Lipnica, Nové Košariská, Tomášov a Štvrtok na Ostrove) a Zálesie (ktoré bolo vyčlenený z obce Malinovo). Slováci obývali najmä severnú, západnú časť a niekoľko obcí na východe okresu. Na severe to boli obce Čataj, Igram, Blatné a Kaplna. Na východe Kráľová pri Senci. Na západe okresu to bola obec Ivanka pri Dunaji. Chorvátsky Grob obývali chorvátski kolonisti. Nemci obývali najmä juh okresu. Nemecké osídlenie mali obce: Dunajská Lužná a Rovinka. Maďari obývali ostatné časti okresu. Najmä strednú časť okresu (napríklad: Senec, Veľký Biel, Nová Dedinka a iné) takmer celú východnú časť Boldog,Hrubá Borša, Reca a Hrubý Šúr; na juhu tvorili väčšinu v obciach Kalinkovo a Hamuliakovo. K zmiešaným obciam patrilo napríklad Bernolákovo, ktoré malo slovensko-maďarsko-nemecké osídlenie a Most pri Bratislave, ktorý mal nemecko-maďarské osídlenie. [6]

1880

Jazykové zloženie okresu Senec (podľa sčítania z roku 1880).

Podľa uhorského sčítania obyvateľov mal okres v roku 1880 maďarskú väčšinu (55 % obyvateľstva). Maďarské obyvateľstvo tvorilo majoritu v centrálnej časti okresu (Senec, Bernolákovo, Veľký Biel, Tomášov, Malinovo), juhovýchode (Vlky, Tureň), na východe (Reca, Kostolná pri Dunaji, Hrubá Borša) a juhu okresu (Hamuliakovo, Kalinkovo).Medzi obce s významnou maďarskou menšinou patril slovenský Čataj a nemecké obce Dunajská Lužná a Most pri Bratislave. Významnú menšinu (vyše 25 %) v okrese tvorilo obyvateľstvo s materinským jazykom slovenským. Tí prevažovali v obciach na severe (Kaplna, Igram, Čataj), na východe (Kráľová pri Senci) a na západe (Ivanka pri Dunaji). Významnú menšinu tvorili v obciach Chorvátsky Grob (ktoré obývalo chorvátske obyvateľstvo), a v maďarských obciach Malinovo, Nová Dedinka, Kostolná pri Dunaji a Hrubá Borša. Nemeckú väčšinu mali obce: Dunajská Lužná a Most pri Bratislave.

údaje: Štatistický úrad SR
Sčítanie 1880
materinský jazykpočetv %
maďarský1209355,26
nemecký252911,56
slovenský567225,29
rusínsky20,01
srbochorvátsky5462,50
iný520,24
cudzinci630,29
nezistený9254,23
spolu21882100,00

1930

Národnostné zloženie okresu Senec (podľa sčítania v roku 1930).

Za prvej československej republiky sa etnické pomery v okrese zmenili v prospech obyvateľov so slovenskou a českou národnosťou. Československé osídlenie mali tradične obce na severe (Kaplna, Igram, Čataj),východe (Kráľová pri Senci) a západe (Ivanka pri Dunaji). Oproti koncu 19. storočia sa poslovenčili predtým maďarské obce (Bernolákovo a Hrubá Borša), chorvátska obec (Chorvátsky Grob) a významne narástol percentuálny počet Slovákov a Čechov i v obciach v centrálnej časti okresu: Senec, Tomášov, Veľký Biel a Reca). Slovenskú väčšinu mala aj novovzniknutá obec Miloslavov. Nemecké osídlenie sa naďalej sústredilo do obcí Most pri Bratislave a Dunajská Lužná. Nemeckú väčšinu mala aj obec Rovinka, kde si obyvatelia pri uhorskom sčítaní v roku 1880, uvádzali prevažne maďarský materinský jazyk. V posledných dvoch menovaných nemeckých obciach však naďalej malo významné zastúpenie aj maďarské obyvateľstvo. Židovské obyvateľstvo sa koncentrovalo najmä do Senca, kde tvorilo 5 % obyvateľstva.

Sčítanie 1930
národnosťpočetv %
maďarská1430440,36
nemecká34559,75
slovenská a česká1642246,33
rusínska130,04
židovská4161,17
iná8352,36
spolu35445100,00

Pozri aj

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy