Samovražda
Samovražda alebo suicídium (lat. suicidium (< se caedere = seba zabiť)) je čin, ktorým si človek úmyselné zapríčiní vlastnú smrť.
Epidemiológia
V západnom svete zomiera samovraždou trikrát až štyrikrát viac mužov ako žien, aj keď ženy sa o ňu pokúšajú štyrikrát častejšie. Príčinou je skutočnosť, že muži používajú na ukončenie života podstatne nebezpečnejšie prostriedky. Tento rozdiel je ešte výraznejší u osôb starších ako 65 rokov. V tejto vekovej kategórii pácha samovraždu desaťkrát viac mužov ako žien.
Aj na Slovensku dlhodobo častejšie dobrovoľný odchod zo sveta volia muži. Počet samovrážd (aj samovražedných pokusov) v rokoch 2016 až 2020 klesal (na polovicu pokusov v porovnaním s rokom 2003, kedy bolo 1200 pokusov samovrážd) avšak počet pokusov mužov a žien bol približne rovnaký (podiel žien od 36,3% do 59,5% počas rokov 2001 až 2022).[1]
Odborníci upozorňujú, že čoraz zraniteľnejšie sú deti a mladí ľudia.[2] Napríklad v novembri 2019 zomrela mladá herečka Monika Potokárová vo veku 27 rokov.[2]
V roku 2018 na Slovensku ukončilo život samovraždou 533 osôb, pokúsilo sa o ňu viac ako 770. Najčastejšie to boli ľudia vo veku 50 až 59 rokov (ženy vo veku 60–69 rokov). Štyri samovraždy spáchali aj deti do 14 rokov – dvaja chlapci a dve dievčatá. Mladistvých samovrahov vo veku 15–19 rokov bolo pätnásť. Jedenásti z nich boli chlapci. Vyplýva to zo štatistík NCZI.[3]
V roku 2019 na Slovensku spáchalo samovraždu 498 osôb, z toho 416 mužov a 82 žien.[4]
Počet samovrážd na Slovensku v roku 2021 stúpol v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 59 prípadov a za rok 2021 ich bolo 548. Zatiaľ čo ukončiť svoj život samovraždou sa rozhodli výrazne častejšie muži, pri pokusoch o samovraždu bol podiel mužov a žien vyrovnanejší s miernou prevahou žien. Takmer 80 % z tých osôb, ktoré sa pokúsili siahnuť si na život, malo diagnostikované psychiatrické ochorenie.[5]Zaznamenaný bol najmä výrazný nárast (o 72,7%) v samovraždách u mladistvých vo vekovej skupine 15 – 19 rokov.[6] K zhoršeniu psychického stavu mladistvých prispela aj pandémia ochorenia COVID-19.[7]
Počet samovrážd stúpol aj v roku 2022 ich bolo 563. Častejšie ako ženy (99) ich páchali muži (464).[8][9] Počet pokusov o samovraždu v skupine 15 až 19 rokov v roku 2022 stúpol výraznejšie už druhý rok po sebe. 148 pokusov (56,4 prípadov na 100 000 obyvateľov danej vekovej skupiny) evidovaných v roku 2022 predstavuje nielen výrazný medziročný nárast o 33 prípadov, ale tiež najvyšší počet pokusov za sledované obdobie od roku 2008.[1]
Motivácie samovrážd
Takmer polovica samovrážd v roku 2018 bola vykonaná pod vplyvom alkoholu alebo drog. „Hlavnými motívmi pri pokusoch o predčasné ukončenie života v prípade detí sú konflikty a rodinné problémy, s odstupom nasledujú školské problémy,“ povedal vtedajší generálny riaditeľ NCZI Peter Blaškovitš.[10]
Z psychiatrických diagnóz k samovraždám najčastejšie dochádza v prípade duševných ochorení ako sú depresie a bipolárna afektívna porucha (počas depresívnej fázy).[10] Aj preto je potrebná v rámci liečby týchto ochorení farmakoterapeutická a psychoterapeutická starostlivosť. Najviac samovrážd bolo v roku 2018 v mesiacoch január a máj, najmenej v decembri.[10]
Prevencia
Od roku 2003 si 10. septembra pripomíname Svetový deň prevencie samovrážd. Cieľom týchto akcií pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie a Medzinárodnej asociácie pre prevenciu samovrážd (International Association for Suicide Prevention - IASP) je lepšie porozumieť dôvodom, prečo sa ľudia rozhodnú pre dobrovoľný odchod zo sveta a prijímanie preventívnych opatrení.[11]
Intervencia - linky rýchlej pomoci[2]
"Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že jedným zo sekundárnych následkov pandémie ochorenia COVID-19 bude nárast počtu samovrážd. Mimoriadna situácia poukázala na zvýšenú potrebu liniek pomoci, dištančných služieb a na nutnosť systematickej podpory liniek pomoci na Slovensku," povedal psychológ Marek Madro.[4]
- Internetová poradňa pre mladých IPčko.sk
- Linka pre mladých so zdravotným postihnutím dobralinka.sk
- Linka dôvery Nezábudka 0800 800 566 (nonstop)
- Online poradňa Ligy za duševné zdravie (E-mailová poradňa Linky dôvery Nezábudka[12])
- Linka detskej istoty 116 111
- Národná linka pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212
- Linky dôvery v slovenských mestách:
- Košice - Linka dôvery. Pôsobí pod II. Psychiatrickou klinikou FN L. Pasteura Košice. Telefónne číslo: 055/622 2323.
- Košice - Linka nádeje. Pre krízové situácie a rodinné problémy, ktoré vyžadujú väčší priestor. Pôsobí pod I. Psychiatrickou klinikou FN L. Pasteura Košice. Telefónne číslo: 055/644 1155.
- Prešov-Linka dôvery (všeobecná). Možno telefonovať v pracovných dňoch takto: Pondelok: 7.00 – 15.30 Ut, St, Št 7.00 – 15.00 Piatok 7.00 – 14.30 Telefónne číslo: 051/7731 000
- V akútnych prípadoch možno volať aj na linku 112.
- Mnohé všeobecné nemocnice, kde sa nachádzajú psychiatrické oddelenia a kliniky, sú pripravené poskytnúť pomoc pacientom v pohotovostných službách.
Referencie
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Samovražda
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Samovražda
Wikislovník ponúka heslo Samovražda
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Postoj Katolíckej cirkvi k samovraždám (po anglicky)
