Rozsudok
O iných významoch výrazu rozsudok pozri rozsudok (rozlišovacia stránka).Rozsudok je druh procesného úkonu (rozhodnutia) súdu.
Úprava rozsudku ako právneho inštitútu sa aj v rámci jednotlivých právnych poriadkov líši v závislosti od typu konania (civilný proces[1], trestný proces[2], konanie pred správnym súdom[3] a pod.).
Platné slovenské právo
Pre rozsudok je vo všetkých druhoch konaní v porovnaní s ostatnými druhmi rozhodnutia charakteristický vyšší stupeň formálnosti a slávnostnosti. V podmienkach Slovenska sa preto vždy vyhlasuje verejne a „v mene Slovenskej republiky“.[4] Proti neprávoplatným rozsudkom súdu prvého stupňa je spravidla prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie).[5]
Civilné procesné právo
V slovenskom civilnom procesnom práve (a podobne aj v konaní pred správnym súdom)[6] je rozsudok druh rozhodnutia súdu vo veci samej.[7] Okrem rozsudku súd v civilnom sporovom konaní rozhoduje uznesením[8], platobným rozkazom[9] alebo európskym platobným rozkazom[10]. Rozsudkom sa rozhoduje v zásade o celej prejednávanej veci (konečný rozsudok).[11] Výnimkami z tejto zásady sú civilnom konaní čiastočný rozsudok[12] a medzitýmny rozsudok[13] (aj medzirozsudok). Osobitnými druhmi rozsudkov v civilnom sporovom konaní sú skrátené rozsudky: rozsudok pre zmeškanie[14], rozsudok pre uznanie nároku[15] a rozsudok pre vzdanie sa nároku[16]. Tieto sa spolu s platobnými rozkazmi neuplatňujú v civilnom mimosporovom konaní.[17] Civilný mimosporový poriadok potom upravuje aj niektoré ďalšie odchýlky od všeobecnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku, napríklad: vo veci samej možno v mimosporovom konaní rozhodnúť aj uznesením[18], rozsudky o osobnom stave majú účinky proti všetkým (erga omnes)[19] a prelamuje sa zásada ne ultra petitum partium[20].
Rozsudok okrem záhlavia obsahuje výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a o možnosti exekúcie[21] a záverečnú časť. Zákon stanovuje, kedy písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie.[22] Rozsudky možno z hľadiska účinkov členiť na deklaratórne a konštitutívne. Z hľadiska predmetu konania, na ktoré nadväzujú sa rozlišujú rozsudky na plnenie, rozsudky o usporiadaní práv a povinností, určovacie rozsudky, rozsudky o určení právnej skutočnosti a iné rozsudky.[23] Rozsudok súd doručuje stranám (resp. účastníkom konania) do vlastných rúk.[24]
Trestné procesné právo
V slovenskom trestnom procesnom práve druh predstavuje rozsudok druh rozhodnutia súdu popri trestnom rozkaze, príkaze a uznesení.[25] Len rozsudkom môže súd autoritatívne rozhodnúť o vine a treste[26], avšak „trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku“.[27]
Po úvodných slovách „V mene Slovenskej republiky“ musí rozsudok obsahovať záhlavie so zákonne vymedzeným obsahom (§ 163 ods. 1 TP), výrok rozsudku s uvedením zákonných ustanovení, ktoré sa použili, ak Trestný poriadok neustanovuje niečo iné (napríklad zjednodušený písomný rozsudok po vzdaní sa práva na odvolanie prokurátorom i obvineným[28]), tak aj odôvodnenie a nakoniec poučenie o opravnom prostriedku.[29] Trestný poriadok presne vymedzuje náležitosti jednotlivých častí rozsudku, pričom účelom týchto ustanovení je primárne, aby nebol trestný čin a páchateľ zameniteľný a rozsudok nevykonateľný.[30] Každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom rozsudku tak, ako bol vyhlásený.[31] Rozsudok sa doručuje obžalovanému, prokurátorovi, poškodenému, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody a zúčastnenej osobe.[32] Ak má obžalovaný obhajcu alebo zákonného zástupcu, doručuje sa aj jemu. Ďalším subjektom sa rozsudok doručuje, ak tak stanovuje Trestný poriadok.[33]
Referencie
Ďalšia literatúra
- § 212 – 233 & 273 – 289. In: ŠTEVČEK, Marek, a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vyd. Praha : C. H. Beck, 2022. ISBN 978-80-7400-909-9. S. 853 – 944 & 1117 – 1138.
- § 163 – 175. In: ČENTÉŠ, Jozef, a kol. Trestný poriadok I. 1. vyd. Bratislava : C. H. Beck, 2021. ISBN 978-80-89603-88-6. S. 1048 – 1074.
- § 137 – 146. In: BARICOVÁ, Jana, a kol. Správny súdny poriadok. 1. vyd. Bratislava : C. H. Beck, 2017. ISBN 978-80-7400-678-4. S. 708 – 745.
