Repa obyčajná

Repa obyčajná je dvojročná rastlina. V 1. roku sa vytvorí buľva a z buľvy vyrastajúca listová ružica, pričom buľva (=koreň v širšom zmysle) vzniká zhrubnutím a zdužinatením troch častí rastliny:

• spodnej časti stonky (t.j. stonky v užšom zmysle, čiže stonky bez hypokotylu), t.j. epikotylu (výsledok je tzv. hlava buľvy),
• hypokotylu (výsledok je tzv. krk buľvy, čo je - jednoducho povedané - nadzemná časť toho, čo voľným okom vyzerá ako zhrubnutý koreň),
• koreňa v užšom zmysle (to je všetko to, čo je pod zemou).

V 2. roku vznikne kvetonosná stonka s metlinou klbkovitých drevnatejúcich súkvetí. U mangoldu a u divých poddruhov repy obyčajnej je buľva veľmi tenká, čiže vyššie spomínané zhrubnutie a zdužinatenie je veľmi malé až žiadne. ^{[8][9][10][11]}

Využitie jednotlivých typov pestovanej repy obyčajnej (t.j. taxóny repy obyčajnej pravej):

• Mangold sa pestuje kvôli konzumácii listov alebo listových stopiek ľuďmi,
• Kŕmna repa slúži ako krmivo hovädzieho dobytka či ovcí (ale listy môžu konzumovať aj ľudia),
• Z cukrovej repy sa využíva buľva na výrobu cukru a celá rastlina ako krmivo,
• Z cvikly (t.j. červenej repy) konzumujú ľudia buľvu.^[9]

Dejiny jednotlivých typov pestovanej repy obyčajnej:

• Mangold je asi najstarší z pestovaných taxónov. Zrejme vznikol na Strednom Východe okolo roku 8500 pred Kr. z divého poddruhu známeho ako repa obyčajná prímorská (Beta vulgaris subsp. maritima). Doložený je napr. v starovekom Egypte 3500 pred Kr., v Sýrii 1200 pred Kr., v starovekom Grécku 1000 pred Kr. a v starovekej Číne 600 pred Kr..
• Kŕmna repa možno pochádza už zo starovekého Grécka, ale každopádne je v Európe doložená najneskôr od prelomu stredoveku a novoveku. Podľa jednej verzie sa kŕmna repa vyskytovala v Nemecku už najneskôr na konci stredoveku, podľa inej verzie sa rozšírila v 15. storočí zo Španielska (kam ju svojho času priniesli Arabi) do Holandska a odtiaľ v druhej polovici 16. storočia do časti Nemecka. Faktom však je, že na ostatné územia Nemecka sa kŕmna repa rozšírila až v priebehu 18. stor. a na konci 18. storočia odtiaľ do Francúzska, Čiech a ostatnej strednej Európy. Do Anglicka sa kŕmna repa dostala takisto až na konci 18. stor., pravdepodobne z Flámska. Zhruba do polovice 18. storočia sa kŕmna repa obyčajne nepoužívala ako krmivo, ale ju (celú) konzumovali ľudia.
• Prvá cukrová repa vznikla až koncom 18. storočia, konkrétne v Sliezsku, bežnou sa stala až v 1. polovici 19. storočia.
• Cvikla je doložená už v Rímskej ríši, jej presný pôvod je neznámy.^{[11][12][13][9][14][15][16]}

druh repa obyčajná A [zriedkavo: mangold A; zastarano: manholt A/cvikla obecná/cvikla A/červená repa A] (lat. Beta vulgaris A):^{[1][17][9][11][18][19][20][21][22][23][24][25][26][8][27][28][29][30][31][14][32][12][33][34][6][35][36][13][37][38][39][40][41][42][43][44][45][46][47][48][49][50][51][52][53][54][55][56][57][58][59][60][4][61]}

• poddruh Beta vulgaris subsp. adanensis - dnes niekedy považovaná za samostatný druh Beta adanensis; staršie považovaná za súčasť poddruhu Beta vulgaris subsp. maritima^[62]
• poddruh repa obyčajná prímorská/repa prímorská/prímorská repa^[63]/repa divá (Beta vulgaris subsp. maritima) - dnes niekedy považovaná za súčasť poddruhu Beta vulgaris subsp. vulgaris A; staršie považovaná buď za samostatný druh Beta maritima A, alebo za samostatné druhy Beta maritima B, repa vytrvalá (Beta perennis) a Beta orientalis (=Beta beng(h)alensis); staršie často zahŕňala aj dnes samostatný druh Beta macrocarpa (alternatívne bola macrocarpa v rámci Beta vulgaris obsiahnutá ako samostatný poddruh Beta vulgaris subsp. macrocarpa)
• poddruh repa obyčajná pravá/repa pravá (Beta vulgaris subsp. vulgaris A [alebo zastarano subsp. sativa]) - zahŕňa všetky pestované taxóny repy obyčajnej; niekedy považovaná za samostatný druh repa obyčajná B (Beta vulgaris B/Beta sativa) alebo za súborný druh repa obyčajná B (Beta vulgaris agg.):
  • repa obyčajná pravá zeleninová/repa obyčajná zeleninová/repa zeleninová/mangold B [zastarano: manholt B]/špenátová repa A/repa obyčajná špenátová A/listová repa/zriedkavo: repa sicílska/cvikla listová/repa obyčajná cvikla^[64][65]/repa cvikla^[65]/staršie: cvikla mangold^[66]/staršie:cvikla B^[67][6] [zastarano: cvikla obecná cvikla^[6]] (Beta vulgaris [subsp. vulgaris] convar. vulgaris [alebo convar. cicla alebo var. cicla A alebo Skupina Cicla A]/Beta vulgaris subsp. cicla A) - ojedinele uvádzaná ako samostatný druh Beta cicla (zastarané varianty: Beta cycla, Beta sicla^[68], Beta sicula^[68], Beta cicula^[13]) A/Beta hortensis A/Beta alba A/Beta vulgaris C (V dávnejšej minulosti u niektorých autorov existoval taxón Beta cicla B [resp. Beta vulgaris subsp. cicla B]/Beta hortensis B/Beta alba B, ktorý zahŕňal nielen mangold A, ale aj kŕmnu repu a prípadne aj cukrovú repu B, t.j. išlo o opak červenej repy, čiže taxónu Beta vulgaris E):
    • mangold C/špenátová repa B/repa obyčajná špenátová B/repa obyčajná pravá zeleninová špenátová (Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. vulgaris] Skupina Cicla B [alebo var. cicla B alebo (pro)var. vulgaris alebo var. hortensis alebo var. lustensis alebo var. angustinervia alebo var. communis]/ Beta vulgaris subsp. vulgaris B [alebo subsp. cicla C]):
      • s bielym povrchom koreňa (f. virescens/f. alba/f. cicla)
      • so žltým (či oranžovým) povrchom koreňa (f. luteola/f. lutescens/f. flavescens)
      • s červeným povrchom koreňa (f. vulgaris/f. rubra/f. purpurascens)
      • so zvlnenými listami (f. crispa; zastarano Beta crispa/ Beta vulgaris var. crispa A) - táto forma sa alternatívne považuje za súčasť predchádzajúcich troch foriem
    • stopkový mangold/stopková repa/špargľová repa/repa obyčajná pravá zeleninová špargľová (Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. vulgaris] Skupina Flavescens [alebo (pro)var. flavescens alebo var. macropleura alebo var. latinervia alebo var. crispa B]/ Beta vulgaris subsp. flavescens) - zastarano niekedy uvádzaný ako samostatný druh Beta chilensis/Beta brasiliensis/Beta italica A:
      • s bielou listovou čepeľou (f. leucopleura [et macropleura]/f. alba)
      • so žltou (či oranžovou) listovou čepeľou (f. flavescens/f. chrysopleura/f. xanthopleura/f. lutescens)
      • s červenou listovou čepeľou (f. rhodopleura [et phoenicopleura]/f. rubescens/f. incarnata)
      • s viacfarebnou listovou čepeľou (f. variocicla)
  • repa obyčajná pravá kŕmna/repa obyčajná kŕmna A/repa kŕmna A/repa koreňová [zastarano: cvikla obecná repová^[6]/burák A^[6]/cvikla C^[6]/botvina^[6]/kvaka^[69][38][52]/nepresne: cukrová repa A (cukrovka A)^{[70][37][71][55][38]}] (Beta vulgaris [subsp. vulgaris] convar. crassa A [alebo convar. vulgaris alebo var. rapacea A alebo var. rapa A]/ Beta vulgaris subsp. esculenta A [alebo subsp. rapacea A alebo subsp. vulgaris C]) - ojedinele uvádzaná ako samostatný druh Beta vulgaris D/Beta rapacea/Beta rapa A/Beta esculenta/Beta crassa A:
    • s primárne bielym vnútrom buľvy - 1. Vnútro buľvy (teda dužina) može byť často namiesto bielej skôr žltkasto-zelenkasté a ojedinele inej farby (žlté či červené - pozri nižšie). 2. Hoci dnes tento taxón nemá vedecké meno (ale porov. Doplnkovú informáciu č. 4), do začiatku 19. stor. išlo v podstate o kŕmnu repu v širšom zmysle, pretože do začiatku 19. stor. bola cukrová repa ešte novinkou a spravidla sa uvádzala zahrnutá do kŕmnej repy (lat. názvy boli napr. Beta vulgaris var. alba A či Beta alba C; porov. aj Doplnkovú informáciu č. 2):
      • kŕmna repa/repa obyčajná kŕmna B/repa kŕmna B/repa obyčajná pravá kŕmna zeleninová (Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. crassa] Skupina Crassa [alebo Skupina Rapacea alebo (pro)var. crassa alebo convar. crassa B alebo var. rapacea B alebo var rapa B alebo var. burgundica alebo var. alba B]/ Beta vulgaris subsp. crassa [alebo subsp. rapacea B]) - zastarano niekedy uvádzaná ako samostatný druh Beta alba D/Beta burgundica/Beta crassa B/nesprávne: Beta altissima A (Pozri doplnkovú informáciu č. 6); vnútro buľvy je štandardne biele či žltkasto-zelenkasté, ojedinele žlto-bielo pruhované až žlté (napr. kultivar Golden Tankard) alebo červeno-bielo pruhované až červenkasté; z iného hľadiska sa rozlišuje kŕmna repa:
        • s bielym povrchom buľvy (f. crassa/f. alba/f. globosa et depressa; po slovensky: repa obyčajná pravá kŕmna zeleninová sladkastá)
        • so žltým (či oranžovým) povrchom buľvy (f. lutea/f. lutescens/f. xanthina/ [oranžová:] f. aurantia)
        • s červeným povrchom buľvy (f. incarnata/ f. rosea/ f. rubidus; po slovensky: repa obyčajná pravá kŕmna zeleninová ružovkastá)
      • cukrová repa B/repa cukrová A/cukrovka B/repa obyčajná pravá cukrová A/repa obyčajná cukrová A/repa obyčajná pravá kŕmna cukrová A (Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. crassa] Skupina Altissima [alebo (pro)var. altissima alebo convar. altissima Pozri Doplnkovú informáciu č. 6/ Beta vulgaris subsp. altissima [alebo subsp. saccharifera]) - zastarano niekedy uvádzaná ako samostatný druh Beta altissima B/Beta saccharifera/Beta rapa B/Beta silesiaca/Beta alba E; vnútro buľvy je štandardne biele či žltkasto-zelenkasté, ojedinele žlté alebo červené, zatiaľ čo povrch buľvy môže byť biely resp. žltkastý (f. altissima) či čierny (f. nigra), zriedkavo žltý či červený, z iného hľadiska sa rozlišuje:
        • cukrová repa C/repa cukrová B/cukrovka C/repa obyčajná pravá cukrová B/repa obyčajná cukrová B/repa obyčajná pravá kŕmna cukrová B (Beta vulgaris [subsp. vulgaris] var. altissima f. saccharifera/Beta vulgaris subsp. altissima var. saccharifera/ resp. latinské názvy uvedené vyššie pre cukrovú repu B)
        • repa polocukrová/polocukrovka (Beta vulgaris [subsp. vulgaris] var. altissima f. semisaccharifera/Beta vulgaris subsp. altissima var. semisaccharifera) - alternatívne zaraďovaná ako podskupina kŕmnej repy (t.j. Skupiny Crassa); v súčasnosti sa už takmer nepestuje
    • s primárne nebielym vnútrom buľvy (sekundárne však môže byť biele - pozri nižšie), t.j. jediný taxón:
      • cvikla D/repa obyčajná cviklová/repa pravá cviklová/repa cviklová/repa obyčajná pravá cviklová/repa obyčajná pravá kŕmna cviklová/červená repa B/repa červená/jedlá repa^[72]/repa obyčajná jedlá^[73]/červená šalátová repa/červená repa šalátová/šalátová repa/repa šalátová/zriedkavo: záhradná repa [zastarano: baršč^[74], zastarano alebo ľudovo: červená cvikla A] (Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. crassa] Skupina Conditiva [alebo Skupina Vulgaris alebo (pro)var. conditiva alebo convar. conditiva alebo var. vulgaris alebo var. rubra non Linnaeus alebo convar. cruenta]/Beta vulgaris subsp. esculenta B [alebo subsp. rubra non Linnaeus alebo subsp. conditiva alebo subsp. vulgaris D]) - zastarano niekedy uvádzaná ako samostatný druh Beta vulgaris E/Beta rubra non Linnaeus A/Beta hortensis C/Beta conditiva/Beta cruenta/Beta italica B:
        • delenie najmä podľa farby vnútra buľvy:
          • s červeným vnútrom buľvy (f. conditiva; zastarano: Beta rubra non Linnaeus B; po slovensky ľudovo červená cvikla B)
          • s červeno-bielo pruhovaným vnútrom buľvy (f. zonata; zastarano: Beta zonata) - takéto vnútro buľvy alternatívne vzniká ako porucha pri pestovaní formy conditiva
          • s bielym vnútrom buľvy (latinský názov nie je; po slovensky ľudovo biela cvikla/biela repa (porov. Doplnkovú informáciu č. 2)) - táto forma bola v minulosti zriedkavá (i keď sa v náznaku spomína už v roku 1806^[75]); biele vnútro buľvy alternatívne vzniká ako porucha pri pestovaní formy conditiva alebo formy lutea
          • so žltým (či oranžovým) vnútrom buľvy, prípadne s náznakmi bledých pruhov (f. lutea/f. lutescens/f. xantha et pusilla; zastarano: Beta lutea/Beta lutea major/Beta flava) - niekedy uvádzané ako samostatný taxón vedľa cvikly D, a to pod názvom Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. crassa] (pro)var. lutea; po slovensky repa obyčajná pravá kŕmna žltá/repa žltá/žltá repa/zlatá repa/žltá cvikla/zlatá cvikla; pozri aj Doplnkovú informáciu č. 1
          • ozdobná forma s kovovo sa lesknúcimi listami (f. metallica)
          • ozdobná forma s úzkymi, dlhým, červenými listami (f. dracaenaefolia)
        • delenie najmä podľa farby listov:
          • s tmavozeleno-červenými listami (var. atrorubra)
          • s červenými listami (var. rubrifolia)
          • so zelenými či tmavozelenými listami (var. viridifolia)
          • so zeleno-žltými listami (latinský názov nie je) - takéto listy má forma lutea
        • delenie podľa tvaru buľvy: rozlišujú sa a) buď formy: f. globosa, f. longa a f. semilonga, b) alebo formy: f. globosa, f. longa, f. conica, f. cylindrica, f. ovalis, f. depressa.

Vysvetlivka: Znak / oddeľuje úplné synonymá. Písmeno A, B, C... pomocne označuje rôzne významy toho istého názvu.

Technická poznámka: Slová "Doplnkové informácie" tu majú podobu nadpisu, aby sa na ne dali presmerúvať články.

1. Žltá repa môže byť:

a) žltá cvikla D, t.j. (vyššie uvedený) taxón Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. crassa] (pro)var. conditiva f. lutea/ Beta vulgaris [subsp. vulgaris] (pro)var. lutea [t.j. lutea podľa Lam. et DC. 1805]/historicky Beta lutea/historicky Beta lutea major (pozri vyššie) ^{[11][29][18][27][76][53][52][77]}

b) kŕmna repa so žltým povrchom buľvy, t.j. (vyššie uvedený) taxón Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. crassa] (pro)var. crassa f. lutea [t.j. lutea podľa Hegi 1912, pričom ako autor sa často nesprávne uvádza DC.]^{[11][36][24][26][27][78]}

c) nepresne: predchádzajúce dva významy spolu, t.j. súhrnné označenie žltej cvikly D a kŕmnej repy so žltým povrchom buľvy^[42][17][11]

d) historicky: súhrnné označenie žltej cvikly D a stopkového mangoldu so žltou listovou čepeľou (t.j. mangoldu s lat. názvom Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. vulgaris] (pro)var. flavescens f. flavescens)^[11]

Názov žltá repa má aj významy mimo témy tohto článku, znamená totiž ľudovo aj:

e) kvaka (=kapusta repková kvaková);

f) historicky: mrkva;

g) historicky: paštrnák^[79].

2. Biela repa (zastarano vo významoch a, b, c, e, f aj: manholt biely) môže byť:

a) (i) sliezska biela cukrovka/biela sliezska cukrovka ^{[pozn 1]} (dobové lat. názvy: Beta alba F/ Beta vulgaris subsp. [alebo var.] alba) resp. novšie zodpovedajúca biela forma cukrovej repy ^{[pozn 2]}, (ii) prípadne akákoľvek cukrová repa B (dobový lat. názov Beta alba E [t.j. alba podľa Langethal 1858])^{[21][37][80][24][81][82][83][77][26]};

b) (i) kŕmna repa s buľvou, ktorá je na povrchu biela (a teda nie žltá ani červenkastá) (lat. Beta vulgaris [subsp. vulgaris (con)var. crassa] f. alba [alebo f. crassa] [t.j. alba podľa DC. alebo podľa Gürke]/ Beta alba G)^{[24][27][36][78][42][11][48]}, (ii) prípadne akákoľvek kŕmna repa (Beta alba D) ^{[38][59][32][52]};

c) historicky: kŕmna repa a cukrová repa (dobový názov Beta vulgaris [var.] alba, vyššie uvedené Beta alba C)^[54][11][84]

d) neologizmus: biela cvikla, t.j. cvikla D s bielym vnútrom (a povrchom) buľvy^[85]

e) biela forma mangoldu B (lat. Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. vulgaris] f. [alebo subsp. alebo var.] alba [t.j. alba podľa Lam. et DC. 1805 alebo podľa Döll 1843]/Beta alba H)^{[24][36][11][54][48]};

f) historicky: vyššie uvedené Beta alba A alebo B, t.j. biela repa ako opak červenej repy^[58]

Názov biela repa má aj významy mimo témy tohto článku, znamená totiž aj:

g) okrúhlica (=kapusta poľná pravá);

h) kvaka (=kapusta repková kvaková) ^[86].

3. Burgundská repa/burgundica/burgundia/burgyňa (po česky aj burgundka) je kalk nemeckého slova Burgunderrübe (resp. v skrátenej podobe aj prevzatie rakúskeho variantu Burgunda^[87]) a v historických textoch sa takto označuje nejaký typ repy obyčajnej. Podľa rôznych zdrojov je to konkrétne:

a) nejaký podtyp kŕmnej repy (staršie lat. Beta sylvestris), v závislosti od zdroja uvádzaný ako: (i) biely, (ii) bledočervený či žltý, (iii) žltý (žltý podtyp je zhodný s taxónom žltá repa - pozri vyššie)^{[80][88][77][51][78][89][11]};

b) kŕmna repa^[40][90][32],

c) repa obyčajná pravá kŕmna (prípadne okrem cvikly D) (niekedy uvádzaná pod lat. názvom Beta burgundica resp. Beta vulgaris var. burgundica)^[39][50][87];

d) sliezska biela cukrovka (pozri vyššie)^[21][91], prípadne akákoľvek cukrová repa B^[92];

e) (nejasne) cvikla D^[93].

4. Súčasné ľudové (nárečové) názvy kŕmnej repy (t.j. Skupina Crassa) a/alebo cukrovej repy (v niektorých prípadoch aj cvikly D, čiže celej repy obyčajnej pravej kŕmnej) sú:

- burgyňa (slovo burgyňa alternatívne znamená červený melón), burgunica, burgonica, burgunda, borgunda, burbunda, burgundia, borgondia, burbungia, burgondia, burdia, burguľa, burbuľa, bumbura, bumburica (Tieto názvy sú odvodené z vyššie spomínaného výrazu burgundská repa. O slove byrgyňa a burgundia pozri aj vyššie);

- runkľa, runkla, rumkla, rungľa, rumpľa (Tieto názvy sa vyskytujú najmä na východnom Slovensku. Alternatívne tieto názvy znamenajú kvaku. Tieto názvy sú odvodené z nem. slova Runkel(rübe), ktoré v (a) minulosti znamenalo buď kŕmnu a cukrovú repu B (prípadne vrátane cvikly D), alebo len cukrovú repu B, alebo všetku (pestovanú) repu obyčajnú, zatiaľ čo (b) dnes skôr znamená len kŕmnu repu.);

- futrovka, futrovica, futrová repa, futrová cvikla, futrová burgyňa (Tieto názvy sú odvodené z nemeckých slov Futter resp. Futterrübe = krmivo resp. kŕmna repa.);

- cvikla E (Výskyt na Záhorí)

- repa (Výskyt v užských nárečiach).^{[94][95][96][97][98][99]}

5. Beta nigra (doslova "repa čierna", dobový slovenský názov však znel manholt č(i)erny) je pojem používaný v textoch od staroveku do 18. storočia po Kr. Označuje sa ním:

a) podskupina mangoldu B (t.j. Skupiny Cicla) majúca tmavozelené listy

b) podskupina cvikly D (t.j. Skupiny Conditiva) majúca tmavočervenú buľvu (synonymum: Beta rubra vulgaris), alebo alternatívne podskupina cvikly D majúca pretiahnutú bledočervenú či tmavočervenú buľvu (synonymum: Beta nigra romana), alebo alternatívne akákoľvek cvikla D.^[48][3][11]

6. Názvy obsahujúce prívlastok altissima, napr. názov Beta altissima, sa v minulosti (napr. u Polívku) nesprávne používali na označenie kŕmnej repy -vysvetlenie porov. napr. v Helm 1957.

7. Cvikla F je zastaraný slovenský názov celého rodu Beta^[6][5] (dnešný názov tohto rodu je: repa).

8. Hoci latinské slovo cicla (zastarano: cycla, sicla, sicula, cicula) a slovanské slovo cvikla podobne znejú (nie je isté, či aj majú spoločný pôvod), v súčasnej slovenčine (ako vidno aj vo vyššie uvedenom systéme) to, čo sa dnes najčastejšie po slovensky označuje názvom cvikla (t.j. cvikla D, čiže červená repa) nie je zhodné s tým, čo má latinský vedecký názov cicla (t.j. mangold B).

9. "Provar." znamená provarieta. Provarieta je ekvivalent pojmu varieta (staršie: odroda), ktorý niektorí autori používajú pri klasifikácií pestovaných rastlín.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Repa obyčajná
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Repa obyčajná