Priestupok

Priestupok sa z pohľadu dnešnej slovenskej právnej teórie spravidla považuje za najjednoduchší typ správneho deliktu. Existujú teda aj iné správne delikty. Z tohto dôvodu je vo vyššie uvedenej definícii priestupku použitá formulácia, že "nejde o iný správny delikt".^[5] Správne delikty (vrátane priestupkov) spadajú do správneho práva, konkrétne do jeho oblasti nazývanej trestné správne právo (=správne právo trestné) alebo správne trestanie.^[6][7]

Občas (u nás najmä v minulosti) sa priestupky (resp. aj niektoré iné správne delikty) považujú za súčasť trestného práva, a to niekedy až do tej miery, že sa priestupok považuje priamo za jeden z druhov trestného činu (trestnými činmi sú v takom prípade priestupok, prečin a zločin). Tento prístup u nás aplikoval napríklad príslušný uhorský zákon, ktorý na Slovensku platil až do roku 1950; v ňom priestupky patrili medzi trestné činy. Niektorí autori považujú priestupky (resp. aj niektoré iné správne delikty) za súčasť tak správneho ako aj trestného práva, obyčajne s argumentom, že po stránke obsahovej patria do správneho práva, ale po formálnej stránke (t. j. otázka viny, trestu a pod.) patria do trestného práva, alebo s argumentom, že priestupky patria v teórii do trestného práva, ale v praxi do správneho práva. Autori, ktorí považujú priestupky (iba alebo aj) za súčasť trestného práva, ale neraz aj iní autori, niekedy používajú namiesto vyššie spomenutého termínu "trestné správne právo" termín správne trestné právo (iné názvy: trestné právo správne, policajné trestné právo [v širšom zmysle]; v rakúskom/rakúsko-uhorskom práve: Verwaltungsstrafrecht, Polizeistrafrecht). Ak sa používa pojem správne trestné právo, jeho opakom je pojem vlastné trestné právo (iné názvy: súdne trestné právo, justičné trestné právo, kriminálne trestné právo^[8]; v rakúskom/rakúsko-uhorskom práve: Strafrecht, gerichtliches Strafrecht, Justizstrafrecht, Kriminalstrafrecht), ktoré sa zaoberá trestnými činmi v súčasnom slovenskom ponímaní (čiže primárne Trestným zákonom). Trestné právo sa teda v takom prípade delí na trestné právo v pravom slova zmysle (=súdne/justičné/kriminálne trestné právo) a správne trestné právo.^{[3][9][6][7][10][11][12][13][14]}

Základným právnym predpisom v oblasti priestupkového práva na Slovensku je od roku 1990 zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Historicky mu predchádzali tieto právne predpisy:

• v rokoch 1961 - 1990: zákon č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku^[15];
• v rokoch 1950 - 1961: zákon č. 88/1950 Zb. Trestný zákon správny^[16];
• v rokoch 1879 - 1950: zákonný článok XL/1879 (uhorský) trestný zákonník o priestupkoch. (1879. évi XL. törvénycikk a magyar büntető törvénykönyv a kihágásokról)^[17]

Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak nejaký zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ (a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo (b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ (a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo (b) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.^[18]

Najčastejšie druhy priestupkov sú na Slovensku explicitne uvedené v zákone o priestupkoch^[19] a v zákone o cestnej premávke^[20]. Ďalšie konkrétne druhy priestupkov sú uvedené vo veľkom množstve ďalších zákonov^[3].

Na rozdiel od trestného práva, kde sa ukladajú tresty, pri priestupkoch sa neukladajú tresty, preto sa v zákone o priestupkoch v tejto súvislosti používa len širší pojem sankcie. Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: pokarhanie, pokutu, zákaz činnosti alebo prepadnutie veci. Za priestupok (na rozdiel od trestného činu) sa teda podľa súčasného slovenského práva nedá ísť do väzenia.^[21]

Priestupok možno za určitých okolností vybaviť aj napomenutím. Napomenutie sa ale nepovažuje za sankciu.^[22]

Priestupky v oblasti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky pri neprístojnom správaní osôb na verejných podujatiach, priestupky v oblasti extrémizmu, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon, prejednáva Policajný zbor. Inak priestupky prejednávajú okresné úrady. Ak však nejaký zákon ustanovuje inak, priestupky prejednáva iný orgán na to stanovený v danom zákone.^[23]

Tu vidno jeden z ďalších základných rozdielov medzi priestupkom a trestných činom - pri trestnom čine totiž daný prípad prejednáva súd a nie napríklad okresný úrad.

Ak je obvinený z priestupku ochotný zaplatiť pokutu, možno za určitých okolností za priestupok uložiť pokutu v tzv. blokovom konaní, t.j. fakticky na mieste.^[24][25][26]

Ak je nepochybné, že obvinený z priestupku sa priestupku dopustil a ak vec nebola vybavená v blokovom konaní, môže sa použiť tzv. rozkazné konanie, čiže príslušný orgán môže bez ďalšieho konania vydať tzv. rozkaz, ktorým uloží pokutu. Na rozdiel od blokového konania obvinený nemusí byť ochotný zaplatiť pokutu, ale na druhej strane môže obvinený podať voči tomuto rozkazu opravný prostriedok, ktorý sa označuje ako odpor.^[27][28][26]

V ostatných prípadoch v podstate o priestupku prebehne riadne správne konanie, ktoré zahŕňa ústne pojednávanie.^[29][26]

Typickým príkladom priestupku môže byť zlé parkovanie v meste^[30]. Takýto priestupok možno riešiť na mieste blokovou pokutou (blokové konanie) alebo pokutou na základe rozkazu (rozkazné konanie), alebo neskôr v klasickom správnom konaní, pri ktorom je už zvýšená výška pokuty^[26].