Práznovce

Práznovce ležia v Nitrianskom kraji, v okrese Topoľčany, pri hraniciach s Trenčianskym krajom. Ležia 108 km od Bratislavy.^[5] S katastrálnym územím obce susedia obce Krušovce, Topoľčany, Soľčany a Krnča (okres Topoľčany), vo výbežku katastrálneho územia v pohorí Tríbeč obce Zlatno a Velčice (okres Zlaté Moravce). Severne od obce leží obec Bošany, resp. jej miestna časť Baštín (Trenčiansky kraj, okres Partizánske).

Obec sa nachádza vo východnej časti Nitrianskej pahorkatiny, na rozsiahlom náplavovom kuželi medzi vodnými tokmi Nitra, Dršna a Vyčoma. Časť katastra tvorí aj lesná plocha pohoria v pohorí Tríbeč.^[10]

Obec sa nachádza na rozhraní teplej a mierne teplej klimatickej oblasti. Podnebie je stredne vlhké s priemerom zrážok 700 mm v pahorkatine a 800 mm v pohorí. Chotár odvodňuje rieka Nitra, do ktorej sa v katastri obce vlievajú rieka Bebrava a riečka Vyčoma. Cez južnú časť katastra preteká aj potok Dršna.^[9]

Nadmorská výška v strede obce je 169 m.n.m. V chotári kolíše od 164 m.n.m. v časti Nitrianskej pahorkatiny po 727 m.n.m. v pohorí Tríbeč. Chotár v pahorkatinovej časti tvoria mladotreťohorné uloženiny, svahy Tríbeča tvoria kryštalické horniny a triasové kremence. Porast chotáru tvoria v horskej časti dubovo-hrabové lesy a bučiny s občasným výskytom smreku.^[10]

Vývoj názvu obce v dochovaných prameňoch: 1183 – Preznulch; 1235 – Proznouch, Praznouch; 1287 – Prezniche; 1354 – Preznolch; 1401 – Praznolch, Preznolch;^[10] 1773 – Praznocz, Prasnowitz, Praznowcze, 1786 – Prasznocz, 1808 – Praznócz, Praznowce, 1863, 1877, 1888 – 1913 – Práznóc, 1873, 1882 – Praznóc, 1920 – 1973 – Praznovce, 1973 – 1976, od 1996 – Práznovce.^[11]

Na rozdiel of Fügediho považoval Ján Stanislav názov za slovenského pôvodu.^[12] Podľa Rudolfa Krajčoviča mal byť odvodený od pustého, nepoužívaného miesta, pri ktorom bola založená obec. Výklad podopiera o ráz horského chotára obce.^[13]

Symboly^[14] obce sú erb, vlajka a pečať, prípadne iné odvodené symboly.

Najstarší symbol obce sa zachoval v pečati obce z roku 1780. Ide o tri pšeničné klasy v strede a strapce hrozna s veľkými písmenami „P“ po bokoch. Dnešný erb sa skladá z modrého štítu a zo spodného okraja striedavo vyrastajúcich troch zlatých klasov a štyroch zlatých listov, povedľa ktorých vyrastajú dva zlaté strapce hrozna, ktoré symbolizujú poľnohospodárstvo a vinárstvo. Vlajka pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov v striedavých farbách modrej a žltej, krajné modré pruhy sú dvojnásobne širšie ako vnútorné. Pečať je okrúhla, skladá sa z erbu obce a v polkruhu s kruhopisom „Obec Práznovce“ v dolnej časti.^[14]

Stredné Ponitrie bolo osídlené už v strednom paleolite, v období neolitu sa v povodí rieky Nitra začali usadzovať rodové spoločenstvá roľníckej civilizácie. V katastri obce boli objavené sídliska volútovej a lengyelskej kultúry. Z obdobia prelomu letopočtov sa v obci našli laténsko-dácke nálezy dokazujúce spolužitie pôvodného obyvateľstva s Keltmi.^[15]

V stredoveku bolo územie podobne ako celé Ponitrie osídlené Slovanmi. Aj územie obce Práznovce patrilo do oblasti Nitrianskeho kniežatstva a následne po jeho dobytí (833) aj pod správu Veľkej Moravy. Po začlenení Slovenska do Uhorska sa oblasť stala súčasťou Nitrianskeho komitátu. Z tohto obdobia sa v lokalite Kostolec zachovali základy románskeho kostolíka. Prvé osídlenie na území obce sa podľa tradície nachádzalo práve v danej lokalite.^[15]

Zemianska osada sa prvýkrát spomína v roku 1183^{[10][pozn. 1]}, v listine pápeža Lucia III. z roku 1183^[10][5] v ktorej pápež potvrdil právo nitrianskych kanonikov na vyberanie desiatku v obci.^[16] Ako obec sa Práznovce spomínajú v roku 1287.^[10] Pôvodne patrila k Nitrianskemu hradu, neskôr Matúšovi Čákovi. Najneskôr od roku 1326 patrila Práznovskovcom (aj Praznovskovci, Praznovszky, Práznovský, Praznóci a pod.).^[10] Dejiny obce v čase Žigmunda Luxemburského poznačili boje Práznovskovcov so susednými šľachticmi, najmä s vplyvnejšími Štítnickými.^[8] Podľa súkromných výskumov zverejnených aj obcou Práznovce pretrval rod Práznovskovcov do dnešných čias^[17]. Jeho história sa v neskoršom období s obcou nespája, obec vlastnili iné rody ako Bošániovci, Bačkadyovci a Erdődyovci.^[10]

Z roku 1245 pochádza zmienka obce Hornouc (Horňany, Horné Práznovce), ktorú založili Práznovskovci^[8]. Po tom, čo ju spustošili zbojníci jej obyvateľstvo presídlilo do obce Práznovce.^[10] V roku 1556 sa v Práznovciach spomína mlyn.^[10] Väčšina obyvateľstva sa v 19. storočí venovala roľníctvu, časť remeslu. Prvá zmienka o škole v Práznovciach pochádza z roku 1863, pričom v obci sa už pred tým nachádzala staršia rímskokatolícka ľudová škola. Nová škola bola vystavaná v roku 1928.^[18] Počas prvej ČSR pracovala väčšina obyvateľov na veľkostatku, v roku 1942 pri regulácii riek Nitra a Bebrava. V roku 1954 vzniklo v obci JRD.^[10]

V rokoch 1976 – 1996 bola obec pričlenená k Topoľčanom. Po osamostatnení sa jej názov zmenil z Praznovce na Práznovce.^[11]

V roku 1997 sa v obci začala výstavba nového katolíckeho kostola, základný kameň pre nový kostol za svätený Panne Márii Ružencovej posvätil pápež Ján Pavol II. pri prvej návšteve Slovenska v Bratislave roku 1990. Obec patrí pod farnosť Bošany.^[19] V obci pôsobí od roku 1969 kultúrny súbor Práznovanka.^[20]

• mlyn (Miksatov mlyn)^[10]
• základy románskeho kostolíka Všetkých svätých^[15]
• baroková Kaplnka Panny Márie z roku 1776 (prestavaná v 2. polovici 19. storočia)^[10]
• chránená sekvoja^[9]

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2021 žilo obci 974 osôb, z toho 483 mužov a 491 žien. V obci sa nachádzalo 337 domov. Priemerný vek bol 42,14 roka. 95,89% (934 osôb) populácie tvorili osoby hlásiace sa k slovenskej národnosti. 27 osôb (2,77%) svoju národnosť neuviedlo. Väčšina (73%) obyvateľstva sa hlásila k Rímskokatolíckej cirkvi (711), druhá najrozšírenejšia konfesia (1,54%) bolo evanjelické kresťanstvo augsburského vyznania (15). 196 obyvateľov (20,12%) sa nehlásilo k žiadnemu vierovyznaniu.^[6][7]