Pleonazmus

Pleonazmus (gréc. πλεονασμός - prebytok, nadbytok) je štylistická figúra, ktorá sa zakladá na opakovaní a hromadení slov rovnakého alebo blízkeho významu. Obyčajne ide o (chybné) nadbytočné hromadenie synonymických výrazov rôzneho slovného druhu.[1] Pleonazmom sa výpoveď spomaľuje alebo určitá skutočnosť zdôrazňuje.

Nezámerné pleonazmy sú najčastejšie dôsledkom neznalosti významu slov a považujú sa za štylistickú chybu. Napríklad keďže slovo darček znamená vec danú alebo získanú zadarmo, je zbytočné za ňu umiestňovať slovo zdarma.[1][2]

Pleonazmy podľa počtu slov

Najčastejšie sa v jazyku vyskytujú dvojslovné pleonazmy (židovská synagóga, pôvodný originál, jedinečný unikát, ja osobne [si myslím...]), prípadne aj viacslovných pomenovaní (biftek z hovädzieho mäsa).[1]

V jazyku sa môžu vyskytovať aj jednoslovné pleonazmy. Najčastejšie vznikajú nadbytočnou predponou, napr. pridaním predpony naj- (najjedinečnejší).[1]

Pleonazmy podľa oblasti jazyka

Pleonazmus môže mať charakter lexikálny (darček zdarma) alebo syntaxový, keď sa uvádza slovo, ktoré nie je z pohľadu gramatiky potrebné.

Príklady lexikálnych pleonazmov

  • CD disk, LED dioda, VÚB banka
  • zišiel dolu, vyšiel hore
  • záverečné finále
  • absolútna istota
  • verejne deklarovať

Príklady syntaktických pleonazmov

Príkladom je v angličtine pripájanie vedľajšej vety pomocou that: I know that you are coming.

Ďalšie príklady

  • Cesta k úspechu vedie jedine cez premyslenú, zodpovednú, serióznu prácu.
  • Je to také ťažké, ak máš pracovať pokojne, tvorivo, čestne?
  • Michal pracuje pravdepodobne asi v Košiciach.

Referencie

Pozri aj

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pleonazmus na českej Wikipédii.