Pichliač zelinový

Pichliač zelinový je trváca bylina s uzlovito zhrubnutým podzemkom. Byľ je priama, vysoká 50 až 150 cm, len hore chudobne krátko rozkonárená. Stonka je dutá, plytko ryhovaná, holá alebo roztratene páperistá.^[6]

Listy sú mäkké, po oboch stranách svetlo zelené, na rube s výraznou žilnatinou. Sú holé alebo roztratene páperisté, na okraji mäkko ostnaté, dolné v obryse vajcovité až elipsovité, hlboko laločnaté až hlboko perovito delené. Horné listy so srdcovitou bázou sú podlhovasto kopijovité, perovito zárezové alebo nedelené. Pichliač zelinový je veľmi variabilný druh, predovšetkým v tvare, veľkosti a členení listov, pretože se často kríži s ostatnými druhmi pichliačov.^[6][7]

Súkvetia (úbory) bývajú v počte dva až šesť a sú stopkaté. Podporné listene pod úbormi bývajú vajcovité, bledozelené a nedelené. Zákrov má v priemere 15 až 25 mm. Koruna je bledožltá, veľká 15 až 25 mm. Rúrkovité kvety sú žlté, zriedka červenkasté. Nažky sú veľké 4 až 5,5 mm, perovitý chocholec je dlhý 15 až 30 mm.^[6][5]

Pichliač zelinový je Európsky druh, na sever zasahuje po južnú Škandináviu, na juh po južné Francúzsko, severné Taliansko, Bulharsko a na východ až po Sibír a Kazachstan.^[7][4]

Pichliač zelinový je hojný druh vlhkých lúk a lužných lesov od nížin až po horský vegetačný stupeň. Rastie aj popri potokoch a pri prameništiach. Vyhovujú mu pôdy vlhké až mokré, výživné, často vápenaté, zásadité až mierne kyslé, rašelinové, humózne, piesočnaté i hlinité. Rastie predovšetkým v miernych biómoch. Kvitne v júni až októbri.^[5][6][4] Opeľujú ho včely, muchy, motýle a chrobáky.^[8] Jedným z najdôležitejších abiotických faktorov prostredia pre rastliny je dostupnosť svetla. Pichliač zelinový má vďaka svojej veľkosti a veľkému povrchu listov ľahký prístup k slnečnému žiareniu počas väčšiny dňa. Ostatné druhy rastúce v jeho okolí sú tienené, s obmedzeným prístupom k svetlu. Zníženie svetla má rovnaký vplyv aj na zmenu teploty a vlhkosti pôdy.^[9]

Na základe výskumu^[10] chemického zloženia a variability prchavých zložiek zo súkvetí pichliača zelinového sa dokázala prítomnosť prírodného prchavého oleja thymol (thymol)^[11] v hodnote 4,6% a karvakrolu (carvacrol)^[12] v hodnote 0,5%. Karvakrol je tiež prírodný prchavý olej a používa sa ako potravinová prísada, antimikrobiálne činidlo a agrochemikália.^[12]

Mladé listy nazbierané pred kvitnutím rastliny sa v minulosti používal ako stolová zelenina. Koreň je bohatý na škrob inulín^[13], ktorý ľudia nedokážu stráviť. Tento tak prechádza priamo cez tráviacu sústavu a u niektorých ľudí fermentuje, čím vzniká plynatosť.^[8]

• 
  Pichliač zelinový; rozvinuté súkvetie a listy na vrchole rastliny (august)
• 
  Pichliač zelinový; tvar listu v strede stonky (leto)
• 
  Pichliač zelinový; laločnatý list v spodnej časti stonky (leto)
• 
  Pichliač zelinový; laločnatý list v spodnej časti stonky (leto)
• 
  Pichliač zelinový; dutá stonka (jeseň)
• 
  Pichliač zelinový; rez stonkou (jeseň)
• 
  Pichliač zelinový; rez súkvetím (jeseň)
• 
  Pichliač zelinový; kŕmiace sa muchy (júl)
• 
  Pichliač zelinový; dozreté semená (august)
• 
  Pichliač zelinový; chocholec s perovitou štruktúrou (bez semena)
• 
  Pichliač zelinový; dospelá rastlina (august)