Pichliač močiarny

Pichliač močiarny je ostnitá dvojročná bylina s výhonkatým podzemkom, vysoká 50 až 200 cm.Byľ je priama, tuhá, jednoduchá alebo chudobne rozkonárená, až po vrchol ostnato krídlatá.^[4][5]

Listy sú dlho zbiehavé, v obryse kopijovité. Dolné sú perovito zárezové, horné perovito laločnaté, laloky sú podlhovasté s tuhými, až do 10 mm dlhými ostňami. Čepele sú na líci tmavozelené, na rube bielo plstnaté.^[4][5]

Purpurové kvety sú usporiadané v súkvetí, ktorým je rúrkokvetý úbor. Jednotlivé kvety v úbore sú obojpohlavné, rúrkovité, päťpočetné, s rôzne dlhými korunnými cípmi. Tyčiniek býva zvyčajne päť, s peľnicami zrastenými do rúrky okolo čnelky. Kalich je voľný, trváci, premenený na chocholec s perovitými štetinkami, dlhý 8 až 12 mm mm, slúžiaci na rozširovanie semien vetrom. Semenník je spodný a plodom je nažka veľká 3 až 4 mm. Vajcovitý zákrov s priemerom do 10 mm je zložený z listeňov, s mäkkými, do 2 mm odstávajúcimi ostníkmi. Vonkajšie a prostredné sú vajcovito kopijovité a tupé. Malé úbory sú sediace alebo krátko stopkaté, usporiadané vo vrcholíkoch po dva až osem.^[4][5]

Areál rozšírenia pichliača močiarneho sa rozprestiera od Európy po západnú Sibír. Zavlečený je v Kanade a Spojených Štátoch.^[2] Na Slovensku je na celom území hojný.^[4]

Pichliač močiarny obsadzuje vhodné stanovištia od nížin až do horského stupňa. Hodne rastie pri močiaroch, na vlhkých lúkach, slatinách a na rašeliniskách. Vyhovujú mu vlhké až mokré, výživné, humózne i rašelinové, hlinitopiesočnaté pôdy. Kvitne od augusta do septembra (októbra).^[4][5]

• 
  Úbory v rôznych štádiách kvitnutia.
• 
  Rúrkokvetý úbor so zákrovom.
• 
  Rez úborm.
• 
  Jednotlivý kvet.
• 
  Nažka v detaile.