Panónska panva

Panónska panva je z geomorfologického hľadiska provinciou Alpsko-himalájskej sústavy. Člení sa na nasledujúce časti:

• Západopanónska panva:
  • Viedenská kotlina
  • Malá dunajská kotlina
• Zadunajské stredohorie (Dunántúli-középhegység) – niekedy nepovažované za súčasť Panónskej panvy
• Východopanónska panva:
  • Veľká dunajská kotlina
  • Panónske ostrovné hory (Panonske ostrvske planine)
  • Podunajská pahorkatina (Dunántúli-dombság)

Poznámka: Transilvánska kotlina a Lučenecko-košická zníženina (časti Karpát) a niektoré iné nížiny sa niekedy tiež zahŕňajú do Panónskej panvy v negeomorfologických alebo starších deleniach.

Panónsky panvový systém je poklesávajucou štruktúrou vyplnenou treťohornými a štvrtohornými usadeninami, hlavne ílmi, pieskami a v najmladšom období štrkmi, pieskom a ílmi Dunaja. Panva vznikala v zaoblúkovej pozícií za formujúcim sa Karpatským horstvom v priebehu mladších treťohôr (hlavne miocénu). Počiatok poklesávania možno pozorovať podľa prítomnosti spodno- a strednomiocénnych sedimentov. Vznik panvy (tzv. extenziu) ovplyvňoval pravdepodobne ústup subdukčnej zóny flyšového pásma pozdĺž karpatského oblúka a nestabilná zhrubnutá kôra v dôsledku nakopenia druhohorných príkrovov. Panva sa na začiatku miocénu formovala v komplikovanom transtenznom a transpresnom režime^[1]. V tomto období sa usadzovali v hlbších častiach panvy hlavne íly a piesky, iba na okrajoch štrky. Najmä v strednom miocéne (báden a sarmat) začalo prevažovať poklesávanie v dôsledku prítomnosti diapíru plášťových hmôt v spodnej časti zemskej kôry. Došlo k významnému prehĺbeniu, kedy sa v pomerne krátkej dobe uložilo až 3 000 m hlavne jemnozrnných sedimentov ako ílov, slieňov či pieskovcov, ktorých podstatná časť sa uložila v morskom prostredí^[2]. Otváranie panvy sa v čase a priestore menilo. Na Slovenskom území (Podunajská panva) napríklad najprv poklesávala v spodnom miocéne jej severná časť, neskôr v sarmate centrálna časť a napokon v panóne južná časť.^[3] V strednom miocéne sa prejavovala v celej oblasti významná sopečná činnosť, v dôsledku čoho sa miestami usadilo veľké množstvo sopečných hornín. Vo vrchnom miocéne nasledovalo štádium ochladzovania, ktoré bolo spojené s ďalším poklesávaním. Panva postupne strácala spojenie s morom, vznikali jazerá (tzv. štádium Panónskeho jazera). Zatiaľ čo v južných častiach panvy možno sledovať v pliocéne a kvartéri postupné ukončenie sedimentácie a prechod k výzdvihu^[4], v jej severnej časti (na Slovensku) takýto proces zatiaľ nebol preukázaný. V oblasti Panónskej panvy sa v kvartéri výrazne prejavovala veterná erózia, jej dôsledkom je napr. vyviatie sedimentov a vznik priehlbiny jazera Balaton. Na Slovenskom území je to naopak významná akumulácia spraše.

Materské horniny ropy v Panónskej panve tvoria najmä spodnomiocénne až vrchnomiocénne bridlice, ktorých organické látky dozreli počas rýchleho pochovania v priebehu neogénu. Kolektormi ropy sú horniny rôzneho veku od prvohorných po pliocénne. Typy kolektorov sa rôznia, sú nimi štruktúrne aj stratigrafické pasce súvisiace s výzdvihmi fundamentu, ktoré boli najčastejším predmetom vyhľadávania ropy. Ďalšie zdroje ropy sú predpokladané v oblastiach rozpukaných hornín fundamentu vo väčších hĺbkach a tiež stratigrafické pasce, predovšetkým nekonformity v poklesnutých častiach neogénnej výplne^[5].

• Karpatská kotlina