Ondřej Novosad
generálmajor Ing. Ondřej Novosad (* 17. december 1962, Jeseník) je slovenský generál vo výslužbe.
| Ondřej Novosad | |
| Narodenie | 17. december 1962 (61 rokov) Jeseník, Československo |
| Alma mater | Vysoká vojenská škola pozemného vojska Vojenská akadémia A. Zápotockého v Brne |
| Štátne občianstvo |  Československo  Slovensko |
Vojenská kariéra | |
| Ozbrojené sily | Ozbrojené sily SR |
| Hodnosť |  Generálmajor |
| Funkcia | vojenský predstaviteľ pri Vojenskom výbore NATO |
| V službe | – 2022 |
| Velil | Pozemné sily SR Spoločné operačné veliteľstvo |
Do výslužby odišiel 31. decembra 2022, jeho poslednou funkciou bol veliteľ Spoločného operačného veliteľstva,[1] ktoré vzniklo v apríli 2021.[2] Od 1. apríla 2017 [3] do 31. decembra 2020 bol vojenský predstaviteľ pri Vojenskom výbore NATO a EÚ.[4] Predtým bol od roku 2012 veliteľom Pozemných síl Slovenskej republiky.[5]
Život
V roku 1982 absolvoval Vojenskú strednú odbornú školu v Martine. Potom v období 1982, až 1986 študoval na Vojenskej vysokej škole vo Vyškove na Morave a roku 1986 bol menovaný do hodnosti poručík ako vojak z povolania. Po ukončení štúdia vykonával základné veliteľské funkcie v ženijnom vojsku. Po ukončení postgraduálneho štúdia na Vojenskej akadémii A. Zápotockého v Brne bol v roku 1991, ustanovený do funkcie veliteľa školy dôstojníkov v zálohe.
Po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa v roku 1993, stal ženijným náčelníkom v Žiline. Od roku 1997 do roku 2001 absolvoval rôzne štábne a jazykové kurzy na Slovensku aj v zahraničí. V roku 2005, absolvoval kurz anglického jazyka vo Veľkej Británii. V rokoch 2007 až 2010 pôsobil vo funkcii veliteľa 2. mechanizovanej brigády v Prešove.[6] V tejto funkcii vtedajšieho plukovníka Novosada prezident SR k 23. januáru 2008 vymenoval do prvej generálskej hodnosti brigádny generál.[7] V rokoch 2010 až 2012 bol zástupcom veliteľa Pozemných síl, 10./15. septembra 2012 (podľa životopisu 15. septembra[6]) sa stal ich veliteľom.[5] Funkciu vykonával do 31. marca 2017. Od 1. apríla 2017 bol vojenským predstaviteľom pri Vojenskom výbore NATO.[3] Vo funkcii nahradil genmjr. Miroslava Kociana.[8] Pôsobenie vo funkcii ukončil k 31. decembru 2020, jeho nástupcom je genpor. Josef Pokorný.[4]
19. apríla 2016 bol prezidentom Andrejom Kiskom povýšený do hodnosti generálmajor.[9]
K 31. decembru 2022 opustil funkciu veliteľa Spoločného operačného veliteľstva[1] a „po viac ako 42 rokoch v uniforme“ odišiel do výslužby. Jeho nástupcom sa stal brig. gen. Martin Michalko.[10] 16. februára 2023 mu za službu vlasti poďakovala prezidentka Zuzana Čaputová.[11]
Pôsobenie vo vojenských misiách v zahraničí
Miesta vojenského pôsobenia
Slovensko: Martin, Žilina, Liptovský Mikuláš, Prešov, Sereď, Trenčín, Bratislava
Česko: Vyškov na Morave, Brno,
Veľká Británia: York
Referencie
Externé odkazy
Fotografia Archivované 2015-11-19 na Wayback Machine
Zdroj
- Štaigl, J. a kolektív: Generáli - slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009, str. 76
