Obhajca (trestné právo)
Obhajca v slovenskom trestnom konaní je samostatným subjektom konania a podľa právnej teórie aj stranou konania.[1]:222 Koná ako právny zástupca v mene obhajovanej osoby (obvineného, prípadne podozrivého či odsúdeného), a to s jeho súhlasom, pokiaľ Trestný poriadok neurčuje inak (povinná obhajoba, obhajovaná osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony). Trestný poriadok rozpoznáva zvoleného obhajcu (§39), ustanoveného obhajcu (§40) a náhradného obhajcu (§42).
Obhajca obhajuje záujmy obvineného a spolupracuje s ním pri výkone jeho práv.[1]:222 Na tento účel má obhajca Trestným poriadkom priznané (§ 44) početné povinnosti a práva, niekedy aj nad rozsah priznaný obhajovanej osobe (napr. pri výsluchu svedka v prípravnom konaní). Je viazaný príkazmi obhajovanej osoby, pokiaľ nie sú v rozpore s právom alebo s úlohami obhajoby. Obhajca nemôže byť vypočúvaný ako svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone obhajoby.[2] Je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone obhajoby[3]. Povinnosti mlčanlivosti ho môže zbaviť len obhajovaná osoba (klient). Táto skutočnosť neovplyvňuje povinnosť advokáta prekaziť budúci trestný čin v zmysle Trestného zákona.[4]
Obhajcom môže byť len advokát zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory alebo euroadvokát. V prípravnom konaní, ak nejde o konanie o obzvlášť závažnom zločine a v konaní pred súdom, ak ide o konanie o prečine, sa advokát môže pri úkonoch nechať zastúpiť advokátskym koncipientom.[5] Obhajcom nemôže byť osoba, ktorá už v konaní vystupovala ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ alebo ktorá vystupovala ako svedok prejednávaného skutku.[2]
Účinky zastupovania obhajcom nastávajú okamihom doručenia splnomocnenia alebo opatrenia o ustanovení obhajcu konajúcemu orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu.[6]
