Nová Zem
Nová Zem (rus. Но́вая Земля́) je súostrovie v Severnom ľadovom oceáne na severe Ruska. Administratívne patrí do Archangeľskej oblasti. Pri sčítaní v roku 2002 žilo na ostrove 2 716 obyvateľov. Pôvodní obyvatelia Nenci sa živia najmä lovom tuleňov, medveďov a rybolovom. Súostrovie sa skladá z dvoch hlavných ostrovov Severný a Južný, ktoré sú rozdelené prielivom Matočkin, a z ostatných menších ostrovov. Nová Zem rozdeľuje Barentsovo a Karské more. Celková rozloha ostrovov je 90 650 km².
| Nová Zem (Новая Земля) | |||
| súostrovie | |||
 Satelitná snímka súostrovia. | |||
| |||
| Štát |  Rusko | ||
|---|---|---|---|
| Federálny okruh | Severozápadný federálny okruh | ||
| Federálny subjekt | Archangeľská oblasť | ||
| Oceán | Severný ľadový oceán | ||
| Súradnice | 74°00′S 56°00′V / 74,000°S 56,000°V | ||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 1 547 m n. m. | ||
| Rozloha | 90 650 km² (9 065 000 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 2 716 | ||
| Hustota | 0,03 obyv./km² | ||
 Poloha súostrovia | |||
.svg) Mapka súostrovia | |||
| Wikimedia Commons: Novaya Zemlya | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Počas Studenej vojny bola Nová Zem sovietskou vojenskou oblasťou s letiskom v južnej časti. Používalo sa ako taktické vojenské letisko a na zásobovanie blízkej nukleárnej skúšobnej oblasti. Práve tu v roku 1961 vybuchla najväčšia nukleárna zbraň Cár bomba.
Životné prostredie
Nová Zem je severnou časťou Uralu[1] a vnútrozemie ostrova je skoro celé hornaté. Od pevninského Ruska oddeľuje súostrovie prieliv Karské vráta. Najvyšší vrchol dosahuje výšku 1 547 m[2]. Severný ostrov pokrývajú ľadovce, Južný pokrýva tundra. Prírodné zdroje tvorí meď, olovo a zinok[3].
Prírodné podmienky na súostroví sú ovplyvnené severnou klímou ale oblasť napriek tomu podporuje diverznú biotu. Významným druhom je medveď biely, ktorého populácia v Barentsovom mori je geneticky rozdielna od ostatných subpopulácií medveďa bieleho[4].
Dejiny
Historické zmienky o súostroví pochádzajú už z 11. storočia a sú spojené s osadníkmi z Novgorodu. Prvým Európanom, ktorý navštívil pôdu na súostroví, bol anglický moreplavec a objaviteľ Hugh Willoughby v roku 1553. Holandský moreplavec Willem Barents v roku 1594 Novú Zem oboplával. Počas rokov 1821 – 1824 bolo zmapované celé západné pobrežie. Prvá stála osada Malyje Karmakuly bola založená roku 1870 a do roku 1926 bola hlavným mestom. Od roku 1954 sa časť území obidvoch ostrovov používala ako hlavná sovietska jadrová strelnica[5].
Nukleárne testy
V dôsledku vybudovania severnej novozemskej jadrovej strelnice bolo z ostrova vykázaných asi 100 tu pôvodne žijúcich rodín. Dňa 30. októbra 1961 tu bola odpálená Cár bomba – najničivejšia jadrová zbraň, ktorá kedy bola v histórii ľudstva použitá. Sila výbuchu dosiahla ekvivalent 57 Mt TNT. V rovnakom roku tu došlo k celkom 20 atmosférickým testom jadrových bômb a na súostroví bola nameraná najvyššia rádioaktivita.
V období medzi 21. septembrom 1955 a 24. októbrom 1990 (do vyhlásenia dnešného moratória) bolo na Severnej strelnici uskutočnených 132 jadrových výbuchov: 87 v atmosfére (z toho 84 vo vzduchu), 1 podzemný (7. september 1957), 2 výbuchy nad vodou (27. októbra 1961 a 22. augusta 1962), 3 podvodné (21. september 1955, 10. september 1957, 23. september 1961) a tiež 42 podzemných jadrových výbuchov. [chýba zdroj]
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nová Zem.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Novaya Zemlya na anglickej Wikipédii.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nová země na českej Wikipédii.
