Najsvätejšia Trojica

V súčasnosti doktrínu o Najsvätejšej Trojici prijíma väčšina kresťanov na celom svete.^[9][10]

Doktrínu svätej Trojice a jej spochybnenie alexandrijským diakonom Áriusom riešil v roku 325 ekumenický Nicejský koncil (zhromaždenie) kresťanských biskupov Rímskej ríše, ktorý zvolal cisár Konštantín I. Veľký do mesta Nikaia (teraz İznik, Turecko). Nezúčastnil sa ho pápež, iba jeho zástupcovia. Hlasmi asi 300 biskupov schválili na základe vyznania niektorej z východných cirkví, pravdepodobne z Cézarejskej Palestíny, tzv. Nicejské vyznanie viery o jednote troch osôb jediného Boha: Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha svätého.

V Biblii sa výrazy ako Najsvätejšia trojica, Svätá trojica alebo Trojjediný nevyskytujú. Na niektorých miestach sa však spomínajú tri Božské osoby spolu, hlavne v Matúšovom evanjeliu (Mt 28,19^[11]): „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ a na niektorých ďalších miestach, napr. na začiatku Prvého Petrovho listu (1 Pt 1, 2^[12]): „[…] ktorých Boh Otec vopred poznal a Duchom posvätil, aby boli poslušní a pokropení krvou Ježiša Krista: Milosť vám a pokoj v hojnosti.“ alebo nepriamo na konci Druhého listu Korinťanom (2 Kor 13, 13^[13]): „Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.“

V iných náboženstvách uctievali trojicu bohov starí Babylončania (Nimrod – Semiramis – Tammuz), Egypťania (Osiris – Isis – Horus) antický Rím (Jupiter – Juno – Minerva) a uctievajú ju hinduisti (Brahma – Višnu – Šiva). Rozdiel oproti kresťanstvu je však ten, že kresťanstvo neuctieva troch bohov, ale len jedného Boha v troch osobách. ^{[3][4][5][6][7][8]}