Mike O’Neill

Mike O’Neill sa do NHL dostal skrz tzv. Suplemental Draft 88, kedy tímy rozširovali svoje súpisky o nové posily.

O’Neill bol draftovaný Winnipegom Jets, kde od roku 1991 pôsobil v troch sezónach, pričom v úvodných dvoch odchytal iba 3 zápasy.

Väčšinu času strávil v nižších kanadsko-amerických ligách AHL a IHL.

V sezóne 1993/1994 dostal výraznejšiu šancu v rámci organizácie Winnipegu a odchytal 17 zápasov s % úspešnosťou zákrokov pod 87%.

Winnipeg s jeho výkonmi nebol spokojný, a tak nasledujúce dve sezóny strávil znova v IHL.

Ako neobmedzeného voľného hráča ho v roku 1996 podpísali Mighty Ducks of Anaheim, ako potencionálneho záložného gólmana namiesto Michajla Štalenkova.

Štalenkovova výkonnosť sa však v sezóne 1996/1997 zvýšila a Mike O’Neill strávil drvivú väčšinu sezóny na „farme“ v AHL (San Diego Gulls).

Príležitosť v drese Mighty Ducks dostal iba v jednom zápase, v ktorom striedal Guya Heberta. V tomto jedinom zápase inkasoval 3 góly z 10 striel.

Po sezóne s ním Mighty Ducks kontrakt nepredĺžili a bol jeho posledným tímom v NHL. Medzičasom bol síce podpísaný v tímoch Los Angeles Kings a Washington Capitals, nikdy sa však v ich dresoch nepredstavil.

Vo svojej neskoršej kariére si vyskúšal účinkovanie v rakúskej lige a kariéru ukončil v roku 2001 v anglickej BISL.

Mike O’Neill každopádne dodnes drží zvláštny kariérny rekord, keď odchytal najviac zápasov v NHL bez zaznamenaného víťazstva (21 zápasov).^{[1] [2][3]}