Mike Danton

Vyrastal v rodnom Bramptone na predmestí Toronta. Rodinné zázemie u Jeffersonovcov nikdy nebolo ideálne, jeho otec Steve mal časté opletačky so zákonom a čoraz intenzívnejšie problémy s alkoholom. V podnapitom stave sa správal obzvlášť agresívne, viackrát dokopal rodinného psa, ale neštítil sa udrieť i manželku.^[4][5] Nemal zábrany ani pred Mikeom, ktorého údajne dokonca obťažoval i sexuálne, ale Steve Jefferson popiera, že by niekedy stiahol ruku na svojho syna.

V bezvýchodiskovej situácii podal vtedy len desaťročnému Mikeovi pomocnú ruku jeho tréner David Frost, ktorý poskytol svojmu zverencovi nocľah, kedykoľvek si Steve Jefferson vypil a pôsobil nepríčetne. Pod taktovkou Frosta hrával (vtedy ešte) Mike Jefferson do šestnástich rokov, kedy bol draftovaný do juniorskej ligy OHL tímom Sarnia Sting.^[6] Za tú dobu prerástol vzťah medzi trénerom a mladým hokejistom do priateľstva, ktoré pretrvávalo aj mimo ľadu. Z Davida Frosta sa postupne stal mentor, ktorý zásadne ovplyvňoval životné rozhodnutia Mikea, ktorý v ňom videl v podstate náhradného otca a to aj napriek tomu, že vekový rozdiel medzi oboma mužmi tvorí iba dvanásť rokov.

Hoci David Frost pôsobil navonok ako dobrodinec, keď naoko nezištne u seba ubytoval mladého hokejistu zo znevýhodnených pomerov, v hokejovom prostredí naňho ostatní funkcionári pozerali cez prsty a vonkoncom sa netešil dobrej povesti. V jednej hokejovej lige mu bola zakázaná činnosť, keď sa prevalilo, že falšoval podpisy tímového manažéra.^[7] V roku 1997 bol odsúdený za fyzické napadnutie hokejistu, ktorého trénoval a neskôr bol dokonca obžalovaný za sexuálne obťažovanie troch mladistvých žien vo veku 16 až 18 rokov.^[8]

Navyše čoraz viac ľudí si začínalo všímať, že Frost si postupne okolo seba vytvára kruh blízkych ľudí, ktorí prakticky úplne prerušili kontakty s biologickými rodinami a Frost tak ostal jedinou autoritou v ich životoch. Okrem Mikea Jeffersona sa v takejto situácii ocitli aj Sheldon Keefe (súčasný tréner tímu Toronto Maple Leafs) a jeho brat Adam, či dokonca samotná Frostova manželka.^[9]

Napriek tomu, že od prestupu do Sarnie Sting nebol viac David Frost oficiálnym trénerom Mikea Jeffersona, i tak jazdieval na jeho zápasy a pod drobnohľadom sledoval, ako sa mu darí. V Sarnii vydržal Jefferson iba dvanásť zápasov, než bol vymenený do tímu Toronto St. Michael's Majors, kde v zostave doplnil trojicu Sheldon Keefe, Ryan Barnes a Shawn Cation, ktorých si podobne ako Mikea zobral pod ochranné krídla David Frost. Štvorlístok hráčov si neskôr pre svoje škandalózne správanie na ľade i mimo neho vyslúžil prezývku Bramptonskí chlapci (anglicky: Brampton Boys).

Frost nepatril medzi členov realizačného tímu, to mu však nezabránilo v tom, aby kvarteto hokejistov trénoval individuálne pomimo oficiálneho tréningového plánu. Najväčšiu kritiku si Frost vyslúžil za podnecovanie svojich zverencov k brutálnemu násiliu na ľade, za ktoré hokejistov chválil. David Frost sa dostal do toľkých konfliktov s vedením mužstva, ktoré nedokázalo zredukovať vplyv kouča na štyroch hráčov, až sa klub radšej rozhodol problémových mladíkov zbaviť a všetkých štyroch vymeniť do tímu Barrie Colts.^[10]

Zmena prostredia z agresivity hráčom neubrala, priam naopak. V sezóne 1999-2000 bol Mike Jefferson najtrestanejším hráčom tímu, v 58 zápasoch mu bolo udelených až 203 trestných minút, takmer dvakrát toľko, čo druhému najvylučovanejšiemu spoluhráčovi.^[11] Ani ostatní členovia Bramptonských chlapcov za ním nezaostávali. Ryan Barnes dostal stopku na 25 zápasov za to, že sa zahnal hokejkou po protihráčovi, Shawn Cation bol zase suspendovaný na 15 stretnutí za podnecovanie k hromadnej bitke na ľade.^[12]

Napriek tomu, že chovanie Bramptonských chlapcov bolo častokrát v rozpore s pravidlami, problémoví hráči výrazne pomohli tímu k zisku prvého a doposiaľ jediného titulu OHL, vďaka čomu sa Barrie Colts prvýkrát kvalifikovalo na prestížny turnaj o Memorial Cup. Mike Jefferson nevysedával len na trestnej lavici, činil sa aj v útoku. V základnej časti pozbieral 87 bodov. V play-off potom pridal ďalších 23 bodov v 25 zápasoch a ku tomu pribalil aj 107 trestných minút.

Memorial Cup, inak prezývaný aj Stanley Cup pre juniorov, mal byť oslavou najväčšieho úspechu v klubovej histórii, no slávnostnú udalosť zatienilo absolútne neprístojné správanie hráčov Barrie Colts v priebehu onoho turnaja v máji 2000, pre ktoré sa o tomto ročníku doposiaľ hovorí ako o tom najkontroverznejšom.

Vlnu nevôle vzbudili Bramptonskí chlapci ešte pred prvým zápasom, keď sa rozhodli odísť uprostred slávnostného banketu organizovaného pre hráčov zúčastnených tímov.^[13] Ďalšia kritika sa na štvoricu zosypala pred úvodným vhadzovaním, keď si kvarteto odmietlo podať ruky s komisárom CHL Davidom Branchom. Veľkú hanbu utŕžil aj spoluhráč Matt Passfield, ktorý dostal pokutu, keď sa prevalilo, že sa pokúšal predať lístky na zápas, ktoré mu liga venovala pre rodinu.

Celé mužstvo si znepriatelilo fanúšikov na štadióne v Halifaxe ešte počas rozkorčuľovania. Namiesto toho, aby hráči podľa zvyku stáli nastúpení na modrej čiare počas čítania zostav oboch tímov, hokejisti Colts naďalej krúžili vo svojej defenzívnej zóne ignorujúc hlásateľa. Ani tréner tímu Bill Stewart nešiel mladým mužom príkladom; na striedačke sa pokúšal manipulovať s lavičkou a keď ho hlavní rozhodcovia upozornili, aby s tým prestal, rozkričal sa na nich, za čo mu bol udelený trest za nešportové správanie. Olej do ohňa prilialo mužstvo, keď hráči odmietli povstať pri štátnej hymne Kanady.^[14]

Barrie Colts, ktoré sa prakticky cez noc stalo najnenávidenejším športovým tímom v Kanade, sa napriek nepriazni okolia prebojovalo až do finále Memorial Cupu, v ktorom ale na radosť takmer všetkých prítomných v aréne podľahlo Rimouski Océanic. Mike Jefferson a Sheldon Keefe si po prehranom zápase odmietli podať ruky s Bradom Richardsom, ktorý bol vyhlásený najužitočnejším hráčom turnaja. Jefferson neskôr vyhlásil, že Richardsa majú všetci za hviezdu iba preto, že pôsobí v québeckej lige, pretože v Ontáriu by nezvládol ani päť zápasov. Vedenie ligy následne uložilo klubu pokutu vo výške 10 000 dolárov.

Bolestným za prehru vo finále Memorial Cupu bol Jeffersonovi aspoň vstupný draft NHL. V predošlej sezóne si ho žiaden klub nevybral, ale to sa zmenilo v piatom kole, v ktorom naňho zo 135. pozície ukázal úradujúci šampión NHL New Jersey Devils.

Zmluvu s "Diablami" podpísal hneď po drafte, keď sa s New Jersey dohodol na vstupnom kontrakte a z Davida Frosta urobil svojho agenta. V NHL debutoval už vo svojej prvej sezóne medzi seniormi. V ročníku 2000-01 nastúpil k dvom stretnutiam za Devils, ale väčšiu porciu sezóny strávil v nižšej AHL. Čoskoro sa u Jeffersona opäť začali prejavovať problémy s disciplínou, pre ktorú ho klub dvakrát suspendoval a následne sa hokejista dostal do konfliktu s prísnym generálnym manažérom Devils Lou Lamoriellom.^[15] Jefferson nenastúpil do jediného zápasu v sezóne 2001-02 a v nasledujúcom ročníku ho klub nasadil len do 17 stretnutí, v ktorých sa dvakrát gólovo presadil. New Jersey Devils toho roku získali tretí Stanley Cup v klubovej histórii, ale Jeffersonovo meno na ňom chýba, pretože neodohral dostatočný počet zápasov.

V júli 2002 sa nechal premenovať na Michael Sage Danton. Nové priezvisko si vybral podľa chlapca, ktorého spoznal v hokejovom kempe, keď mal trinásť rokov. Danton sa o priezvisku vyjadril, že sa mu veľmi páči jeho výslovnosť, čo bol hlavný dôvod, prečo si ho zvolil. David Frost sa neskôr pre média vyjadril, že jeho klient sa pre túto zmenu rozhodol, aby oficiálne urobil hrubú čiaru za svojou biologickou rodinou.^[16]

Náhlu túžbu verejne sa dištancovať od svojich príbuzných zrejme podnietili udalostí z leta 2000, ktoré začala vyšetrovať aj samotná NHL. Vtedy David Frost pozval na chatu severne od mesta Kingston viacero svojich známych, medzi ktorými boli aj Mike a jeho mladší brat Thomas, ktorý mal vtedy iba trinásť rokov. O rok neskôr sa na verejnosť dostali fotografie, ktoré zachycovali Davida Frosta ako mieri puškou na Thomasa. Ďalšia snímka zase ukazuje nahého Toma prilepeného hrubou vrstvou lepiacej pásky o poschodovú posteľ. Thomas tvrdí, že sa mu na chate dostalo šikany, ale päť iných svedkov obvinenia vyvrátilo a tvrdilo, že nápad s prilepením o posteľ vzišiel od samotného Thomasa, ktorý to údajne považoval za súčasť prijímacieho rituálu medzi dospelých.^[17] Aj keď napokon vyšetrovanie skončilo v slepom bode, Thomas Jefferson naďalej trvá na svojej pravde.

Mike Danton bol presvedčený, že biologický otec Steve Jefferson, ktorý požadoval odsúdenie Davida Frosta a následne podsunul fotografie vedeniu NHL, sa do celej záležitosti zamiešal len preto, aby uškodil vzťahu, ktorý si so svojím agentom a bývalým trénerom zároveň vybudoval.^[18]

Vnútorné rozbroje napokon prinútili lodivoda Devils problémového Dantona vymeniť za voľbu v treťom kole draftu do St. Louis Blues.^[19] Zmena prostredia hokejistovi pomohla, klub ho prehodil z pozície centra na ľavé krídlo a v NHL začal pravidelne nastupovať. V sezóne 2003-04 odohral v najlepšej hokejovej lige sveta 68 zápasov, v ktorých strelil sedem gólov a na päť prihrával. Ďalších päť stretnutí pridal vo vyraďovacej časti, v ktorých zapísal jeden presný zásah, no ani ten nepomohol odvrátiť prehru 1:4 na zápasy v prvom kole play-off proti San Jose Sharks.^[20]

V St. Louis zažíval najúspešnejšie obdobie hokejovej kariéry, odkedy na prelome tisícročí terorizoval spoločne s Bramptonskými chlapcami zvyšok OHL. Po osobnej stránke sa však Danton v novom meste trápil. Čoraz častejšie sa utápal v rôznych psychedelických látkach, ktoré miešal s tabletkami proti bolesti. Postupne prepadol paranoji, že sa ho niekto chystá zabiť, ktorá v apríli 2004 vyústila do návštevy striptízového klubu, v ktorom zvykol tráviť voľný čas, kde sa skontaktoval s vyhadzovačom, ktorému ponúkol desaťtisíc dolárov, ak zastrelí niekoho, kto mu ide po krku. Vzápätí vytiahol fotografiu Davida Frosta, ktorého označil za cieľ vraždy.^[21]

Danton sa následne presunul so svojimi spoluhráčmi do San Jose, kde St. Louis Blues hralo prvé dva zápasy play-off série. V Kalifornii sa telefonicky skontaktoval s vyhadzovačom, ktorý ale stratil guráž a z celej dohody vycúval. Nervózny Danton poveril úlohou vyhľadať a najať iného nájomného vraha svoju iba 19-ročnú priateľku Katie Wolfemeyerovú, s ktorou sa zoznámil len mesiac predtým. Wolfmeyerovej tvrdil, že ho má na muške zabijak z Kanady, a preto musí konať ako prvý, inak zomrie.

Katie Wolfmeyerová toho večera osloví v bare Levi Jonesa, ktorému prezradí podrobnosti a za vykonanie služby sľúbi desaťtisíc dolárov. Jones sa navonok tvári, že s ponukou súhlasí, a tak sa s ním skontaktuje samotný Danton, aby upresnil, že terč sa bude nachádzať v jeho byte, avšak Wolfmeyerová ani Danton netušia, že chlap v skutočnosti pracuje ako policajný dispečer a o celom prípade informuje ako políciu, tak i FBI.^[22]

15. apríla 2004 v rovnakom čase, kedy Mike Danton nastupuje do svojho posledného zápasu NHL v kariére, Wolfmeyerová kráča k obydliu svojho priateľa spoločne Levi Jonesom, ktorého FBI vybavila falošnou zbraňou a zariadením na odposluch, kde už čakajú pripravení agenti spravodajskej služby, ktorí na mieste Wolfmeyerovú zatknú. Dantonovi sú nasadené putá už o pár hodín neskôr na letisku v San Jose, kde sa hráči Blues chystali k nástupu do lietadla do St. Louis.^[23]

Pri najbližšom rozhovore s Davidom Frostom sa Mike Danton rozplače, že mu hlava nefunguje správne, začne sa sťažovať na zmätenosť a dezorientáciu a popiera, že by chcel nechať Frosta zavraždiť. Vehementne tvrdil, že terčom mal byť Steve Jefferson, no agenti FBI, ktorí sa podieľali na vyšetrení sú presvedčení, že toto je výmysel, nakoľko v tej dobe už Danton niekoľko rokov nekomunikoval so svojím otcom, navyše výrazne Jonesovi zdôrazňoval, že cieľ sa bude nachádzať v jeho byte a jediný, kto mal prístup do Dantonovho obydlia bol práve David Frost.^[24]

V novembri 2004 bol Mike Danton odsúdený na sedem a pol roka odňatia slobody za plánovanie vraždy. Katie Wolfmeyerová bola zbavená všetkých obvinení a po vyplatení kaucie vo výške 100 000 amerických dolárov bola prepustená.

Päť rokov strávil vo väzení s nízkou ostrahou v štáte Minnesota, časť trestu si odpykával aj v rodnej Kanade, kde bol v septembri 2009 podmienečne prepustený, súdom mu bolo akurát nariadené nestýkať sa so Steveom Jeffersonom ani Davidom Frostom.^[25]

Ešte počas väzby sa Danton zúčastnil niekoľkých dištančných kurzov ponúkaných Queen's University v meste Kingston. Záujem o vzdelávanie mu vytrval aj po návrate na slobodu, v januári 2010 nastúpil na Saint Mary's University, zároveň sa pripojil k študentskému hokejovému mužstvu, za ktoré odohral dve sezóny medzi rokmi 2010-2011. Na vysokej škole sa mu darilo, pýšil sa vysokým priemerom a v knižnici zvykol vysedávať až do jedenástej hodiny večer.

V júli 2011 oznámil skrze sociálne siete, že po ôsmich rokoch podpísal kontrakt s profesionálnym hokejovým mužstvom.^[26] V sezóne 2011-12 sa dohodol na spolupráci so švédskym mužstvom IFK Ore pôsobiacim v tretej najvyššej súťaži. Klub z neho okamžite urobilo kapitána a Danton sa zaradil medzi rozdielovych hráčov tímu, keď v 27 zápasoch zaknihoval 41 bodov, ale najväčšmi sa blysol, keď spoluhráčovi Marcusovi Bengtssonovi zachránil život priamo na ľade. Švéd sa pri páde na ľad silno udrel o hlavu a utrpel otras mozgu. Danton neváhal ani sekundu, hráčovi v bezvedomí okamžite vytiahol zapadnutý jazyk a poskytol prvú pomoc. Neskôr sa vyjadril, že ešte vo väzbe absolvoval kurzy prvej pomoci, preto vedel, čo treba robiť.^[27][28] V priebehu toho istého ročníka sa presunul do českého tímu HC Orli Znojmo pôsobiacom v nadnárodnej EBEL lige, avšak prehru v prvom kole v štyroch zápasoch proti chorvátskemu Medveščaku Záhreb už odvrátiť nedokázal.

Ročník 2013-14 bol z Dantonovho pohľadu veľmi turbulentný, vystriedal tri kluby v troch ligách v troch rôznych krajinách. Krátko pôsobil v Kazachstane, ale pretože sa sťažoval na porušenie kontraktu zo strany zamestnávateľa zamieril do Rumunska, kde sa tiež dlho nezdržal, aby vzápätí prestúpil do poľského Sanoku, s ktorým na jar 2014 oslávil zisk ligového titulu.

V Sanoku našiel Danton druhý domov. V klube pôsobil do roku 2016, medzitým získal poľské štátne občianstvo, aby sa mohol pripojiť ku hokejovej reprezentácii. Veril, že národnému mužstvu dopomôže ku kvalifikácii na Zimné olympijské hry v Pchjongčchanghu, ale napokon za Poľsko odohral dokopy iba šesť stretnutí.^[29]

V sezóne 2016-17 sa pripravoval ku svojemu štvrtému roku v Sanoku, no klub z finančných dôvodov odstúpil zo súťaže, a preto Danton zamieril do rodnej Kanady, aby ročník odohral v poloprofesionálnej lige LNAH, po ktorom definitívne zavesil korčule na klinec.^[30]

V roku 2015 si vzal za ženu dlhoročnú priateľku Nancy, s ktorou má dve deti. O rok neskôr získal magisterské tituly v oblasti psychológie a kriminológie. Štúdium na Saint Mary's University ukončil s vyznamenaním. Po zavŕšení hokejovej kariéry sa začal venovať trénovaniu, no v budúcnosti by rád využil nadobudnuté vzdelanie na prácu so športovcami, ktorí trpia závislosťami na drogách či depresiami.^[31]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mike Danton

Biografické informácie a štatistiky na NHL.com, alebo Eliteprospects.com, alebo Hockey-Reference.com, alebo The Internet Hockey Database