Michigan

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (30. 3. 2021)

O iných významoch výrazu Michigan pozri Michigan (rozlišovacia stránka).

Michigan je štát Spojených štátov v regiónoch Veľkých jazier a Upper Midwest. Jeho názov pochádza z odžibvejského slova mishigami, čo znamená „veľká voda“ alebo „veľké jazero“.^[1] S počtom obyvateľov približne 10 miliónov je Michigan desiatym najľudnatejším štátom, jedenástym najrozsiahlejším štátom podľa rozlohy a najväčším podľa rozlohy východne od rieky Mississippi.^{[pozn. 1]} Jeho hlavným mestom je Lansing a najväčším mestom je Detroit. Mesto Detroit patrí medzi najľudnatejšie a najväčšie metropolitné ekonomiky v krajine.

Michigan
Vlajka Pečať Ostatné štáty USA
Prezývka štátu	The Wolverine State, The Great Lakes State
Hlavné mesto	Lansing
Najväčšie mesto	Detroit
Guvernér	Gretchen Whitmer (D)
Rozloha
Poradie	11. miesto
Celková	250 493 km²
Súš	147 255 km²
Voda	103 687 km²
% vody	41,5 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie	10. miesto
Obyvateľov	9 883 635
Rok sčítania	2018
Hustota obyvateľov
Poradie	17. miesto
Hustota	obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie	26. v poradí
Dátum	26. január 1837
Geografické údaje
Zemepisná šírka	41°41' severnej šírky až 48°18' s. š.
Zemepisná dĺžka	82°7' západnej dĺžky až 90°25' z. d.
Šírka	621 km
Dĺžka	734 km
Nadmorská výška
Najvyššia	603 m n. m.
Stredná	270 m n. m.
Najnižšia	174 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zóna	Východná: UTC-5/-4
ISO 3166-2	US-MI

Michigan je jediný štát, ktorý sa skladá z dvoch polostrovov. Dolný polostrov má tvar palčiaku. Horný polostrov (často nazývaný aj „U.P.“) je od Dolného polostrova oddelený úžinou Mackinac, asi 8 km dlhým kanálom, ktorý spája Hurónske jazero s Michiganským jazerom. Mackinac Bridge spája polostrovy. Michigan má najdlhšie sladkovodné pobrežie zo všetkých politických útvarov na svete a je ohraničený štyrmi z piatich Veľkých jazier a jazerom svätej Kláry.^[2] Má tiež 64 980 vnútrozemských jazier a rybníkov.

Táto oblasť bola tisíce rokov obsadená sledom indiánskych kmeňov. Obývaný domorodcami, Métismi a francúzskymi prieskumníkmi v 17. storočí bol vyhlásený za súčasť kolónie Nového Francúzska. Po porážke Francúzska vo francúzskej a indiánskej vojne v roku 1762 sa región dostal pod britskú nadvládu. Po porážke Británie v americkej vojne za nezávislosť prenechala Británia toto územie novým nezávislým štátom. Táto oblasť bola súčasťou väčšieho severozápadného teritória až do roku 1800, kedy sa západný Michigan stal súčasťou Indianskeho teritória. Michiganské teritórium vzniklo v roku 1805, ale na severnej hranici s Kanadou sa dohodlo až po britsko-americkej vojne. Michigan bol prijatý do Únie v roku 1837 ako 26. štát; taktiež ako slobodný. Čoskoro sa stal dôležitým centrom priemyslu a obchodu v oblasti Veľkých jazier a obľúbeným cieľom emigrantov na konci 19. a na začiatku 20. storočia; prisťahovalectvo z mnohých európskych krajín do Michiganu bolo v tom čase tiež najrušnejšie, najmä pre tých, ktorí emigrovali z Fínska, Macedónska a Holandska.^[3]

Hoci Michigan vyvinul rozmanitú ekonomiku, je všeobecne známy ako centrum amerického automobilového priemyslu, ktorý sa na začiatku 20. storočia vyvinul na hlavnú ekonomickú silu. Sídlia v nej tri hlavné automobilové spoločnosti v krajine (ktorých ústredie je v Metro Detroit). Horný polostrov je síce riedko osídlený, ale je dôležitý pre cestovný ruch kvôli bohatstvu prírodných zdrojov.^[4][5] Dolný polostrov je centrom priemyselnej výroby, lesníctva, poľnohospodárstva, služieb a špičkových technológií.