Metod I.

Metod sa narodil v Syrakúzach na Sicílii do bohatej rodiny. Ako mladý muž odišiel študovať do Konštantinopola, neskôr ale vstúpil do kláštora Chenolakkos v Bitýnii^[2], kde sa sa nakoniec stal igumenom (opátom). V tomto období sa spoznal s konštatinopolským patriarchom Nikeforom I. Po tom, čo sa byzantským cisárom stal Lev V. Arménsky, bol patriarcha Nikeforos zosadený a začala sa nová vlna prenasledovania ikonoklastov. V roku 815 preto Metod, pravdepodobne ako sprievod zosadeného patriarchu odišiel do Ríma, kde zostal až do roku 821.^[3] Krátko po jeho návrate z exilu bol novým cisárom Michalom II. ako prívrženec ikonodúlie uväznený a poslaný do vyhnanstva na ostrov Antigonis v Propontise.^[1] Vrátiť sa smel až po nástupe syna Michala II. Teofila na byzantský trón v roku 829. V tomto období sa Metod venoval písaniu a napísal niekoľko homílií, poetických kánonov a hagiografických diel^[3], mimo iné napríklad biografiu Theofana Vyznávača, či mučeníka Euthymia zo Sárd.^[2] Býva mu pripisované aj autorstvo diel o živote sv. Mikuláša.^[1][2]

Po smrti cisára Teofila bol Metod cisárovnou-regentkou Theodorou na radu ministra Theoktista zosadený predchádzajúci patriarcha Ján VII. Grammatikos a Metod bol v roku 843 ustanovený konštatinopolským patriarchom. Zároveň sa sa na prvú pôstnu nedeľu (11. marec 843) v Konštantínopole uskutočnila cirkevná synoda, ktorej cieľom a výsledkom bolo obnovenie kultu obrazov.^[2] Udalosť je dodnes v ortodoxnom svete oslavovaná ako „Deň triumfu ortodoxie“ alebo Nedeľa pravoslávia.

Samotný Metod bol voči predstaviteľom obrazoborcov zhovievavý, čo však vyvolalo odpor radikálnych skupín v tábore ikonodúlov, najmä medzi mníchmi v Studionskom kláštore. Problematickí mnísi boli preto exkomunikovaní a vyhostení z Konštantinopola.

• obrazoborectvo

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Metod I.