Metafora
Metafora (z gréckeho μεταφορά – prenos, prenesenie; iné názvy: zastarano prenáška, obraznosť, ako metaforické pomenovanie: obraz [v užšom zmysle] [1]) je sémantický termín, ktorý v užšom a bežne používanom zmysle označuje prenesenie jedného pomenovania na viacero predmetov na zákade ich vonkajšej podobnosti (t. j. nie na základe vecnej súvislosti).[2][3] Podľa niektorých autorov v širšom zmysle metafora označuje hocijaké prenesenie pomenovania (t. j. aj na základe vecného súvisu, v tomto prípade je metonymia videná ako typ metafory).[4]
Typy a funkcia
Typy metafory:[3]
- lexikalizovaná metafora – metafora vyskytujúca sa v inom než umeleckom štýle, vznikla tým, že sa individualizovaný kontextový význam začal opakovane používať, napr. uši (na hrnci), hlava (štátu) atď.
- básnická metafora – metafora použitá v umeleckom štýle, vytvorená pre jeden individuálny kontext, napr. kvety hovoria, smútok prenasleduje, šťastie sa na neho usmialo, smola sa mu lepí na päty atď.
- jednoduchá metafora – použitá na jednom mieste v umeleckom texte
- rozvitá metafora – pomocou rozsiahlejšieho textu obsahujúceho reťaz metafor sa niečo názorne nepriamo opíše alebo vysvetlí
Metafora ma obraznú (poetickú) a poznávaciu (noetickú) funkciu. Metafora sa používa na to, aby sa oživil prejav a aby sa vyzdvihla niektorá vlastnosť javu, aby vyjadrenie bolo názorné, obrazné. Vzdialenosti medzi pomenúvanou vecou a pomenovaním sa nazývajú asociačné polia.
Nevhodná kombinácia metafory sa nazýva katachréza, napr. Svoju chorú nohu kládol na ľahkú váhu.; Pes bol zakopaný v jeho pravej ruke. atď.
Príklady
- Vziať nohy na plecia
- V spomienke zaplače tvoje detské oko dvoch ľudí
- A keď mi hráš, keď hudbou Beethovena celý náš byt až po strop napĺňaš.
- Vietor duje horou hrubou.
- Na tomto obrázku obraz mladosti v podobe šumnej mladici a poletuje i kŕdeľ radostí.
- Metafora je kľúč, ktorým sa otvára báseň.
- Znášala ho, hej, tá ruka
- Ruky samej prírody
- Môj anjel strážny
Referencie
Pozri aj
- metonymia
- synekdocha
- apelativizácia
