Melid

• slovenčina (staršie): Meliténa ^[7][8][9], Melitény ^[10]
• chetitčina: Milidia ^[11], Mal(i)dija, Malitija, Melitaš; možno aj Midduwa ^[12]
• asýrčina: Mal(i)tija, Malidia, Melidi, Melid(d)u, Melida, Milidi, Milid(d)u, Milida, Melit(ája) ^[13][4], Melita ^[14], Melitea, Melidia, Milidia, Melide, Melid(da), Milid(da); z uvedených tvarov primárny novoasýrsky tvar znel Melid
• babylončina: Milidu
• urartčina: Melite, Melitea, Meliteia, Melita
• luvijčina: Malizi
• aramejčina (staroveká): mlz
• starogréčtina: Μελιτηνή - Meliténé/zriedkavý prepis: Melitene ^[15] (tento grécky názov má už Diodóros Sicílsky ^[16] ), (?)Μελίτη - Melité (porovnaj aj latinský názov Melite nižšie) ^[17][18]
• latinčina: Melitene^[19], Melitena^[20], Melita^[21], Melite^[22] (Poznámka: Názvy Melita a Melite znamenali v rímskej dobe okrem iného aj isté mesto na Malte alebo celý ostrov Malta)
• turečtina: moderná turečtina: Malatya, osmanská turečtina: Malatija/iné prepisy: Malatja/Malatia/Malatía/Melatja/Melatia ^{[23] [24][25][26][27][28]}
• arabčina: Malatíja ^[29] (resp. regionálne Malatíje), staršie Malatja (resp. regionálne: Malatje)
• neznámy jazyk: Meledni ^[30][31]

Poznámka: Dnes sa zvykne toto staroveké mesto označovať najčastejšie názvami Melid(du) alebo Milid, ale často aj moderným tureckým názvom Malatya. ^[32][2][28]

Názov mesta asi pochádza z chetisko-luvijského slova melit či mallit, ktoré znamená med. ^[5]Pozri aj názvy uvedené v článku Battalgazi (mesto).

Najstaršie doložené osídlenie sídla Melid pochádza najneskôr zo 6. tisícročia pred Kr. (inde sa uvádza až koniec 5. tisícročia). Významným centrom (mestom) bol Melid najneskôr od 4000 pred Kr. ^{[33][34][35] [5]}

Už z obdobia prvej polovice 4. tisícročia pred Kr. sa tu zachovali zvyšky veľkých budov. Koncom 4. tisícročia pred Kr. došlo k úplnému zničeniu mesta, ale už začiatkom 3. tisícročia pred Kr. tu nové obyvateľstvo na ruinách postavilo dedinu a v druhej polovici 3. tisícročia pred Kr. tu bolo postavené dobre naplánované opevnené mesto. Prvé písomné zmienky o meste sú z 2. polovice 2. tisícročia pred Kr. (chetitské a asýrske stély a klinopisné texty); mesto (mestský štát) sa v nich spomína najprv ako vazal Chetitskej ríše a neskôr ako územie na hranici vplyvu Chetitskej ríše a Asýrie (resp. v 16.-14. stor. pred Kr. ríše Mitanni namiesto Asýrie). Po zániku Chetitskej ríše, teda od začiatku 12. stor. pred Kr., bol Melid centrálnym mestom novochetitského luvijského mestského štátu (kráľovstva), nesúceho meno tohto mesta; luvijský názov mesta a tohto štátu bol Malizi, dnes ale tento štát obyčajne voláme Malatya či Melid. Rozsah územia tohto štátu je uvedený v úvode tohto článku. Spočiatku, t. j. niekoľko desaťročí v 12. storočí pred Kr., bol tento štát asi provinciou (a teda súčasťou) kráľovstva Karchemiš, potom, asi do začiatku 11. storočia pred Kr., išlo asi prevažne o samostatný štát, v ktorom ale vládli vládcovia z rodu kráľa Karchemišu. O vzťahoch melidských kráľov k susedným štátom v období od polovice 11. storočia do 9. storočia pred Kr. v zásade nie je nič známe (melidskí králi ale už každopádne pravdepodobne neboli z vyššie spomínanej karchemišskej dynastie); jediné čo vieme je, že okolo roku 1100 pred Kr. a potom zas v 9. stor. pred Kr. bol štát Melid vazalom Asýrie. Z 10. storočia pred Kr. pochádza známy nález z mesta – palác s vchodom lemovaným dvoma levmi, t.j. s tzv. Leviou bránou; odtiaľ pochádza aj dnešný názov Arslantepe – „leví kopec“, keďže arslan znamená po turecky lev a tepe kopec. V prvej polovici 8. stor. pred Kr. bol štát Melid pod nadvládou susedného štátu Urartu. V druhej polovici 8. storočia bol zas vazalom Asýrie, resp. možno prinajmenšom opakovane bojoval s Asýriou o nezávislosť. K roku 712 pred Kr. dobové texty spomínajú, že mestskému štátu Melid asýrsky panovník Sargon II. dosadil za vládcu svojho vazala, ktorý sa ale vzbúril (podriadil sa Frýgii), čo malo za následok, že Sargon II. zrovnal so zemou mesto Melid a celý melidský štát priamo pripojil k Asýrii. Presnejšie: Samotné mesto Melid (t. j. bez väčšiny jeho okolia) síce Sargon II. najprv pripojil k susednému kráľovstvu Kummuh (ktoré bolo vazalom Asýrie), ale v roku 708 pred Kr. bolo samotné mesto Melid spolu s celým kráľovstvom Kummuh začlenené do štátu Asýria. Vývoj po smrti Sargona II. (t.j. po roku 705 pred Kr.) je nejasný. Najneskôr okolo roku 675 pred Kr. však štátu Melid opäť vládol nezávislý kráľ menom Mugallu (ktorý možno zároveň vládol aj susednému štátu Tabal). V druhej polovici 7. storočia pred Kr. sa ešte spomína ako vládca Melidu Mugalluho syn (ktorého meno je dnes neznáme) a asi v tom istom období štát a mesto Melid zanikli. Príčinou zániku bolo asi zničenie mesta Kimermi. ^{[2][36][4][5][37]}

Mesto Melid bolo po 7. stor. pred Kr. dlho opustené a ďalšie nálezy sú až zo 6. storočia po Kr., keď na mieste bývalého mesta stála rímsko-byzantská dedina. Potom tu už bol len byzantský cintorín, a tým archeologické nálezy končia. ^[35][2]

Označenie územia bývalého mestského štátu ako Meliténé (a pod.) sa ale zachovalo aj v nasledujúcich storočiach po zániku mesta.^[16][38]

Historický názov mesta (resp. územia štátu) bol v 1. storočí po Kr. (v podobe Melite, Melitene, Meliténé, Malati(j)a a pod.) prenesený na nové sídlo, ktoré sa nachádza niekoľko kilometrov severnejšie a ktoré sa od roku 1987 volá Battalgazi. Podrobnosti pozri v článku o Battalgazi.