Maxim Pavlovič Kovtun
Maxim Pavlovič Kovtun (rus. Максим Павлович Ковтун; * 18. jún 1995, Jekaterinburg, Rusko) je ruský krasokorčuliar súťažiaci v sólovej mužskej kategórii. Je víťaz Finále Grand Prix juniorov 2012 a majster Ruska pre rok 2014. Od roku 2013 je držiteľom najvyššieho ruského štátneho športového vyznamenania „Majster športu Ruska medzinárodného stupňa“ (rus. Мастер спорта России международного класса).[1]
Maxim Pavlovič Kovtun Максим Павлович Ковтун | |
---|---|
Maxim Kovtun počas súťažného vystúpenia v roku 2012 | |
Osobné informácie | |
Reprezentuje krajinu | Rusko |
Dátum narodenia | 18. jún 1995 (29 rokov) |
Miesto narodenia | Jekaterinburg, Rusko |
Bydlisko | Moskva, Rusko |
Výška | 176 cm |
Tréner | Jelena Vodorezovová - Bujanovová Tatiana Tarasovová |
Bývalí tréneri | Nikolaj Morozov Marina Vojcechovská |
Choreograf | Irina Tagajevová |
Korčuliarsky klub | CSKA Moskva |
ISU Osobné rekordy | |
Celkové skóre | 240,34 (Rostelecom Cup 2013) |
Krátky program | 92,53 (Rostelecom Cup 2013) |
Voľný program | 164,32 (Finále Grand Prix 2013) {{ |
Osobný život
Kovtun sa narodil v športovej rodine - jeho otec Pavel Alexejevič Kovtun je bývalý krasokorčuliar, ktorý vystupoval v kategórii „športové dvojice“.[2][3] Napriek aktívnej trénerskej činnosti však otec syna nikdy netrénoval.[4] Maxim Kovtun má dvoch starších bratov, ktorí sa takisto venovali súťažnému krasokorčuľovaniu a v súčasnosti pôsobia v ľadových revue.[4]
Kovtun začal korčuľovať ako štvorročný,[2][3] do krasokorčuliarskej školy v rodnom Jekaterinburgu začal chodiť vo veku 7 rokov, venoval sa aj ľadovému hokeju, ale ako desaťročný sa rozhodol venovať iba krasokorčuľovaniu.[5]
Kariéra
Začiatky a juniorská kariéra
Kovtun začal korčuľovať ako štvorročný v roku 1999 v jeho rodnom meste Jekaterinburg v športovom klube „Lokomotiv“, kde pôsobí aj jeho otec ako krasokorčuliarsky tréner, pod vedením trénerky Mariny Vojcechovskej.[2][3] V apríli 2007 vyhral svoje prvé veľké preteky staršieho dorastu „Krištáľový koník 2007“ („Хрустальный конёк 2007“) v ruskom Odincove[6] a v roku 2009 prvú etapu Ruského pohára medzi juniormi v Perme.[7] V priebehu roka 2010 sa Kovtun naučil skákať trojitý axel a už vo februári 2011 bol druhý na Európskom olympijskom festivale mládeže. Na jeseň 2011 sa Kovtun presťahoval z Jekaterinburgu do Moskvy, kde trénoval pod vedením Mariny Vojcechovskej a Nikolaja Morozova a zaradil do svojich programov štvoritý toeloop. V septembri 2011 Kovtun vyhral svoju prvú súťaž série Grand Prix juniorov v Brašove a bol druhý na súťaži v Tallinne, vďaka čomu postúpil do finále, kde skončil na štvrtom mieste. V apríli 2012 sa Kovtun zúčastnil ako súčasť ruského národného družstva na Majstrovstvách sveta družstiev v krasokorčuľovaní 2012 v Tokiu.
V lete pred začiatkom sezóny 2012/2013 sa Kovtun rozhodol zmeniť trénera a od Morozova prešiel k Jelene Vodorezovovej Bujanovovej a Tatiane Tarasovovej.[5] Zmena Kovtunovi pomohla zlepšiť výsledky a už v aktuálnej sezóne vyhral obe etapy juniorskej Grand Prix (v Chorvátsku a Nemecku). Vo Finále Grand Prix juniorov v ruskom Soči predviedol najťažšie kaskády skokov - štvoritý toeloop-trojitý toeloop a trojitý axel-trojitý toeloop, vďaka čomu zvíťazil s náskokom 11 bodov pred strieborným Joshuom Farrisom a vytvoril si nový osobný rekord s celkovým skóre 222,31 bodu.[8][9]
Seniorská kariéra
Sezóna 2012/2013
Kovtun sa prvýkrát zúčastnil seniorských súťaží v sezóne 2012/2013. V decembri 2012 sa na Majstrovstvách Ruska umiestnil na piatom mieste v súťaži mužov seniorov (kým prvé dve miesta zaručovali priamu nomináciu na nadchádzajúce majstrovstvá Európy, o treťom reprezentantovi mala právo rozhodnúť špeciálna komisia). Na základe rozhodnutia Rady trénerov Ruskej krasokorčuliarskej federácie však Kovtun získal jednu z troch miesteniek na Majstrovstvá Európy 2013 namiesto Konstantina Meňšova (ktorý na ruskom šampionáte skončil tretí). Toto kontroverzné rozhodnutie vyvolalo medzi niektorými krasokorčuliarmi a trénermi nesúhlasné reakcie.[10][11][12] Rozhodnutie sa však nakoniec ukázalo ako správne. Na majstrovstvách Európy Kovtun vo voľnej jazde predviedol dva štvorité toeloopy,[13] vylepšil si osobný rekord (226,57 bodu) a umiestnil sa najvyššie zo všetkých ruských reprezentantov, obsadil piate miesto. V marci 2013 Kovtun debutoval na seniorských majstrovstvách sveta, kde obsadil 17. miesto. Prvú seniorskú sezónu zakončil na tímovej súťaži „2013 ISU World Team Trophy in Figure Skating“ v Tokiu, kde skončil ôsmy, pričom tím Ruska skončil na štvrtom mieste.
Sezóna 2013/2014
Pre sezónu 2013/14 pripravili Vodorezovová s Tarasovovou svojmu zverencovi rekordne náročné programy obsahujúce až päť štvoritých skokov, v krátkom programe štvoritý toeloop a štvoritý salchov, vo voľnej jazde štvoritý toeloop a dva salchovy. To všetko s úmyslom získať jedinú ruskú miestenku do súťaže mužov na Zimné olympijské hry 2014 v Soči.
V tejto sezóne absolvoval svoje prvé súťaže v seniorskej sérii „Grand Prix“ („Cup of China 2013“ a „Rostelecom Cup 2013“). Jeho prvou seniorskou súťažou Grand Prix bol „Cup of China 2013“, na ktorej v dvoch programoch predviedol štyri štvorité skoky[14][15] a získal striebornú medailu pred Číňanom Jen Chan. Aj na druhej súťaži „Rostelecom Cup 2013“ obsadil celkové druhé miesto a vylepšil svoje osobné rekordy (krátky program 92,53 bodu, celkové skóre 240,34 bodu). Týmito výsledkami sa kvalifikoval do svojho prvého seniorského Finále Grand Prix 2013 v japonskej Fukuoke, kde dosiahol nový osobný rekord vo voľnej jazde (164,32 bodu) a celkovo skončil piaty.
Na Majstrovstvách Ruska 2014, ktoré sa konali v decembri 2013 v Soči Kovtun zvíťazil, čím si zabezpečil jedinú miestenku na nadchádzajúce zimné olympijské hry v Soči. V krátkom programe bol druhý, ale predviedol najlepšiu voľnú jazdu a porazil aj trojnásobného olympijského medailistu Jevgenija Pľuščenka.[16]
Programy
Sezóna | Krátky program | Voľná jazda | Exhibícia |
---|---|---|---|
2013 – 2014 [17] |
|
|
|
2012 – 2013 [4] |
|
|
|
2011 – 2012 [18] |
|
|
Prehľad výsledkov
Výsledky[19] | ||||
---|---|---|---|---|
Medzinárodné súťaže | ||||
Podujatie | 2010 – 11 | 2011 – 12 | 2012 – 13 | 2013 – 14 |
ZOH | ||||
Majstrovstvá sveta | 17 | |||
Majstrovstvá Európy | 5 | |||
Finále GP | 5 | |||
GP Cup of China | 2 | |||
GP Cup of Russia/Rostelecom Cup | 2 | |||
Medzinárodné juniorské súťaže | ||||
Finále Grand Prix juniorov | 4 | 1 | ||
JGP Croatia | 1 | |||
JGP Estonia | 2 | |||
JGP Germany | 1 | |||
JGP Romania | 1 | |||
EOFM | 2 J. | |||
Národné súťaže | ||||
Majstrovstvá Ruska | 11 | 12 | 5 | 1 |
Majstrovstvá Ruska juniorov | 5 | 3 | ||
Tímové súťaže | ||||
World Team Trophy | 5T / 12P | 4T / 8P | ||
GP = súťaž série „Grand Prix“; JGP = súťaž série „Grand Prix juniorov“; WD = odstúpil; J. = juniorský level T = tímový výsledok; P = osobný výsledok (medaily boli udeľované iba za tímový výsledok) |
Referencie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maxim Pavlovič Kovtun
Externé odkazy
- Maxim Kovtun na stránke Medzinárodnej korčuliarskej únie
- Profil Maxima Kovtuna na stránke www.fskate.ru
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Ковтун, Максим Павлович na ruskej Wikipédii a Maxim Kovtun na anglickej Wikipédii.