Krewská únia

Potreba poľsko-litovského spojenia vzišla z dôvodu ohrozenia, ktoré pre obe krajiny predstavoval na prelome 14. a 15. storočia rád nemeckých rytierov. Únia z Krewa (dnes Kreva v Bielorusku) bola prvou zo šiestich úniových zmlúv uzavretých medzi Poľskom a Litvou.

Zmluva predpokladala manželstvo litovského veľkokniežaťa Jogailu s poľským kráľom (sic!) Hedvigou I. (Jadwigou), za čo mal získať poľský trón, pritom sa Jagielo zaviazal prijať krst a dovoliť christianizáciu Litvy, prepustenie poľských zajatcov, vyplatenie odškodnenia Habsburgovcom za porušenie manželstva sponsalia de futuro (záväzok budúceho uzavretia manželstva v prípade ak sú obaja alebo jeden snúbenec maloletý) s Wilhelmom Habsburským, získať späť všetky zeme stratené Korunou. V poslednom odseku dohody knieža Jagielo "prisľubuje pripojenie svojich litovských a ruských území na večné časy ku Korune Poľského kráľovstva".^[1]

Zachoval sa pergamenový dokument krewskej únie, ktorý je uchovávaný v krakovskom archíve metropolitnej kapituly. Text nevzbudzoval emócie medzi bádateľmi až do začiatku 19. storočia, kedy Michał Wiszniewski zverejnil jeho obsah vo svojich Pomnikach historii i literatury polskiej, čím značne uľahčil prístup k textu a spôsobil tak vypuknutie živej diskusie o pravosti, význame a hodnote dokumentu. Vďaka rozvoju chemických metód sa podarilo vyvrátiť všetky pochybnosti o autenticite dokumentu.