Kopčany (okres Skalica)

	Kopčany
	obec
	Kostol sv. Margity Antiochijskej
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Skalica
Región	Záhorie
Vodné toky	Kyštor, Rešica, Farárka
Nadmorská výška	158 - 230 m n. m.
Súradnice	48°47′19″S 17°06′56″V / 48,788611°S 17,115556°V
Rozloha	21,81 km² (2 181 ha)
Obyvateľstvo	2 567 (31. 12. 2023)
Hustota	117,7 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1392
Starosta	Dušan Dubecký (nezávislý)
PSČ	908 48
ŠÚJ	504459
EČV (do r. 2022)	SI
Tel. predvoľba	+421-34
Adresa obecného; úradu
E-mailová adresa	kopcany@ehs.sk
Telefón	034/6604 010
Fax
	Poloha obce na Slovensku
	Interaktívna mapa obce
	Wikimedia Commons: Kopčany
	Webová stránka: kopcany.sk
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Slovenský portál

17°06′56″V / 48,788611°S 17,115556°V

Kopčany (maď. Kopcsán, nem. Koptschan) sú obec na Slovensku v okrese Skalica. Leží pri hraniciach s Českom pri rieke Morava.

Kultúra a zaujímavosti

Rímskokatolícky kostol sv. Margity Antiochijskej, jednoloďová predrománska stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z obdobia medzi koncom 9. a prvej polovice 10. storočia. Vznikol pravdepodobne ešte v období Veľkomoravskej ríše. Ide o jeden z najstarších zachovaných kostolov nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe. Nachádza sa mimo obce, v blízkosti rieky Moravy, na ktorej druhom brehu sa nachádzalo mikulčické hradisko. V polovici 13. storočia prešiel prvou úpravou, časť pôvodných okien bola zamurovaná a bolo osadené ranogotické okno s mníškou na južnej strane presbytéria. Interiér kostola bol doplnený o freskovú výmaľbu na prelome 13. a 14. storočia. K rozšíreniu gotických okien došlo na prelome 14. a 15. stroočia. Rozmerný gotický portál bol realizovaný asi o sto rokov neskôr. Slúžil ako víťazný oblúk pre cirkevné zhromaždenie, ktoré z kapacitných dôvodov muselo stáť vonku pred kostolom. V nasledujúcich storočiach prešiel kostol len malými úpravami. Od roku 1964 tu prebiehal archeologický výskum. Od roku 2000 postupne prebieha pamiatková obnova objektu.^[4] Kostol má fasády z neomietaného lomového kameňa a okná s lomeným oblúkom a ranogotickou kružbou s mníškou.

Cisársky a kráľovský žrebčín, rozsiahly historický hospodársky štvorkrídly barokový objekt z rokov 1736-1752. Žrebčín založil cisár František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie. V rokoch 1752–1773 bol objekt doplnený o druhé podlažie. Jeho súčasťou je severovýchodne orientovaný dvojpodlažný objekt Malého kaštieľa. Od roku 1828 tu sídlil liehovar.^[5] Po druhej svetovej vojne bol objekt zdevastovaný. K jeho obnove a návratu pôvodného využitia došlo postupne od roku 2005. Fasády žrebčína sú členené lizénami a trojuholníkovými štítmi tvoriacimi slepé arkády. Vstupná brána je akcentovaná štítom s prelamovanou rímsou s podjazdom. Malý kaštieľ je členený pilastrami, centrálne umiestneným balkónom a uknčený trojuholníkovým štítom s tympanónom, z vnútornej strany nádvoria volútovým štítom. Zastrešený je valbovou strechou.

Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, transeptom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1862-1863. Stojí na mieste staršej barokovej stavby, ktorej hmota mohla byť použitá pri stavbe súčasného kostola. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Hlavný oltár s obrazom od C. Bránika je z roku 1853. Bočné oltáre sú klasicistické zo začiatku 19. storočia. Kamenná krstiteľnica je z konca 18. storočia. Organ je v štýle luiséz.^[6] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je oktogonálna, ukončená trojuholníkovými štítmi a ukončená ihlancovou helmicou. Pred kostolom sú umiestnené sochy sv. Floriána a sv. Vendelína z roku 1871.