Komárovité

Majú pár blanitých krídel. Rozdiel medzi samcom a samicou nie je voľným okom dobre viditeľný. Samci majú sosák (priboscis) ochlpený, čo slúži aj na lepší sluch. Samice ho majú hladký, pre lepšiu penetráciu kože.^[4]

Jednotlivé druhy sa líšia veľkosťou, ale iba výnimočne merajú viac ako 16 mm. Komáre váži zvyčajne len 2 až 2,5 mg. Za noc dokážu preletieť až 10 km a môžu lietať až 4 hodiny bez prestávky rýchlosťou 1 – 2 km/h. Väčšina druhov je aktívna a zháňa potravu v noci, večer alebo ráno. Cez deň sa väčšina komárov schováva na chladných miestach. Komár v lete vydáva hvízdavý tón, spôsobený chvením krídel a tiež hlasiviek, ktoré sú napäté v hrudných prieduchoch.^[5][6]

Napriek tomu, že neboli nájdené fosílie staršie ako z obdobia kriedy, nedávne štúdie naznačujú, že najskoršia divergencia komárov medzi líniami vedúcimi k Anophelinae a Culicinae nastala pred 226 miliónmi rokmi.^[7]

Sú rozšírené v tropickom a miernom pásme. Dokážu rýchlo osídliť nové vodné prostredie,^[2] prejavuje sa to najmä po veľkých záplavách, keď ich premnoženie spôsobuje kalamitný stav.

Ázijský komár tigrovaný (Aedes albopictus) sa po svete rozšíril spolu s predajom rastliny Dracaena braunii (tzv. šťastný bambus).^[8]

Na Slovensku žije 40 až 50 druhov komárov^[6] (Anopheles messeae, Anopheles plumbeus a iné^[9]).

Vzhľadom na globálne otepľovanie sa na územie Európy presúvajú komáre pôvodne vyskytujúce sa v Ázii a Afrike. Ide napr. o komára tigrovaného (Aedes albopictus), ktorého výskyt sa potvrdil aj na Slovensku. Aedes koreicus a Aedes japonicus v Európe.^[10]

Čelaď komárovité (Culicidae) má 3 557 druhov, dve podčeľade a 113 rodov.^[1]

• podčelaď Anophelinae
  • rod Anopheles
  • rod Bironella
  • rod Chagasia
• podčelaď Culicinae
  • tribus Aedeomyiini
  • tribus Aedini
  • tribus Culicini
  • tribus Culisetini
  • tribus Ficalbiini
  • tribus Hodgesiini
  • tribus Mansoniini
  • tribus Orthopodomyiini
  • tribus Sabethini
  • tribus Toxorhynchitini
  • tribus Uranotaeniini

Komáre sa primárne živia nektárom, ale samičky naviac dokážu používať hematofágiu (sanie krvi). Samice potrebujú krv ako zdroj bielkovín pre vývoj vajíčok.^[11] Výnimku tvoria komáre rodu Toxorhynchites, ktoré krv nesajú. K tomuto rodu patria aj najväčšie známe druhy komárov, ktorých larvy požierajú larvy iných druhov komárov.

Jedince vyhľadávajú potravu podľa detekcie organických a anorganických látok (napr. vydychovaný a vypotený oxid uhličitý).^[12]

Komár prechádza kompletnou metamorfózou cez 4 vývojové štádiá – vajíčko, larva, kukla a dospelec (imágo). Ide o dokonalú premenu. Tento proces opísal už grécky filozof Aristoteles. Larvy aj kukly žijú vo vlhkom prostredí alebo priamo v stojatej vode. Tento vývoj trvá týždeň až dva týždne.^[6]

Po penetrácii kože samička vstrekne do krvi svoje sliny, ktoré obsahujú zmes molekúl, ktoré obmedzujú zrážanie krvi a potlačia bolesť po vpichnutí. Zároveň vnikne zápal, ktoré pomáha šíreniu vírusov.^[6][13] Práve touto cestou sa do tela zvieraťa či človeka dostanú choroboplodné zárodky. Najvýznamnejšou prenášanou chorobu je malária, ktorú spôsobujú zimničky - parazitické prvoky rodu Plasmodium. Na ľudí ju prenášajú výlučne komáre rodu Anopheles, celkom asi 30 – 40 druhov z 200 tohto rodu, najmä potom anofeles škvrnitokrídly (Anopheles maculipennis).^[6]

Komár Aedes aegypti je hlavným prenášačom arbovírusu žltej zimnice, vírusu Zika, horúčky dengue.^[14] a ďalších horúčkovitých ochorení. Niektoré druhy komárov vyskytujúce sa aj v Európe môžu pasívne prenášať lymskú boreliózu.^[6] Pasívny prenos znamená, že pôvodca choroby sa v tele komára nemnoží, len bol prenesený s čerstvou krvou, ktorú má komár usadenú na sosáku a na tele. Komár útočný (Aedes vexans) prenáša vírus ťahyňa, ktorý spôsobuje valtickú horúčku.^[6] Nebol zaznamenaný žiadny prípad prenosu vírusu HIV (spôsobuje chorobu AIDS) komármi a experimentálne bolo potvrdené, že mechanický a biologický prenos nie je možný.^[6][15]

Komáre prenášajú aj dirofilariózu (aj na Slovensku), spôsobenú červami rodu Dirofilaria.^[16]

Ako prenášačmi chorôb môžu slúžiť aj iné rody, napríklad vtáčiu maláriu bežne prenášajú komáre rodu Culex. Rod Culex, živiaci sa hlavne vtáčou krvou, roznáša aj Západonílsky vírus.^[8]

Základnú ochranu ľudí proti bodnutiu komáricou^[17] poskytuje moskytiéra^[6] – jemná sieť natiahnutá v noci okolo lôžka či obydlia. Ak je napustená insekticídom (permetrín), účinnosť sa zvyšuje.^[6] Medzi ďalšie prostriedky patrí uvoľňovanie insekticídov (napr. Syntetický pyretroid) do vzduchu. K tomu slúžia spreje, elektrické odparovače, insekticídne špirály. Ďalšou možnosťou sú odpudzovače hmyzu chemické (repelenty) alebo ultrazvukové. V Afrike sa často používa pomerne účinný DDT, ktorý je ale toxický aj pre väčšinu živočíchov a má negatívny vplyv na ekosystém. Medzi ďalšie repelenty patrí napr. dietyltoluamid (DEET) a icaridin.^[6]