Kolderova komisia

Kolderova komisia bola rehabilitačná komisia ÚV KSČ pôsobiaca od septembra 1962 do apríla 1963. Nazvaná bola podľa komunistického funkcionára Drahomíra Koldera. Členmi komisie boli viaceré významné osoby 60. rokov, mimo iné aj Alexander Dubček, Jozef Lenárt, Bohuslav Laštovička, Lubomír Štrougal, Václav Prchlík.^[1] Významný vplyv na činnosť komisie však mal najmä prezident a prvý tajomník KSČ Antonín Novotný, ktorý všetky správy musel pred predložením strane schváliť.^[2]

Komisia prišla k záverom, že procesy s komunistami, ktoré sa uskutočnili v 50. rokoch 20. storočia boli vykonštruované a protizákonné. Napriek tomu, že celkovo komisia prispela k rehabilitácii asi 400 odsúdených osôb – komunistov, bola vo viacerých ohľadoch nedôsledná. Na rozdiel od predchádzajúcich prešetrovaní komisia rehabilitovala všetkých členov procesu so Slánským, zároveň však Rudolf Slánsky bol rehabilitovaný len právne a v rámci strany mu bolo naďalej vytýkaných viacero prešľapov proti straníckym normám. V politickej rovine komisia taktiež potvrdila proces s buržoáznymi nacionalistami, ktorému sa však v nadväznosti na Kolderovu komisiu koncom roka 1963 venovala aj tzv. barnabitská komisia.^[2]

Zodpovednosť za justičné omyly komisia zvalila najmä na politicky a stranícky mŕtve osoby (Alexej Čepička, Ladislav Kopřiva, Gustav Bareš). Ako následok Kolderovej komisie však muselo zo svojich funkcií odísť niekoľko významnejších komunistov, medzi inými napr. Karol Bacílek, Pavol David, či Bruno Köhler.^[2] Komisia zároveň prešetrila aj činnosť staršej – Barákovej komisie a jej závery uznala za chybné a jej predsedu Rudolfa Baráka za zodpovedného za jej výsledok.^[3]