Kizilirmak
Kizilirmak (iné názvy pozri nižšie) je vnútroštátna turecká rieka tečúca v Malej Ázii. Meria najmenej 1151 km, vďaka čomu je najdlhšou riekou v Turecku[4]. Z hľadiska veľkosti povodia je v Turecku druhou najväčšou po Eufrate.[5]
Kizilirmak | |
tur. Kızılırmak lat. a gr. Halys | |
najdlhšia turecká rieka | |
Osmanský most Eğri Köprü (Lomený most) cez rieku | |
Štát | ![]() |
---|---|
Zdrojnica | Kızıldağ |
- výška | asi 1 980 m |
Ústie | Čierne more |
Dĺžka | 1 151[1][2] / 1 155[3] / 1 182[4] km |
Povodie | 77 100 km² (7 710 000 ha) |
Wikimedia Commons: Kızılırmak River | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Deltou medzi mestami Sinope a Samsun ústi do Čierneho mora.[2][4][6][7] Delta je najväčšou mokraďou v čiernomorskom regióne a jednou z najväčších mokradí v Turecku. Patrí medzi územia chránené Rámsarským dohovorom.[5]
Názvy:
- slovenské: Kizilirmak[8]; staršie: Kizil Irmak[9] či Kizil-Irmak[10][11]
- turecké: Kızılırmak (doslova: "červená rieka")[1][12], zriedkavo alebo staršie: Kızıl Irmak[13][14]
- antické: Halys (starogr. Ἅλυς) alebo Halis[9] (doslova: "soľná rieka", podľa soľných prameňov na hornom toku Kizilirmaku[12][15])
- chetitské: Maraš(š)antija, Maraš(š)anta[16]
Rieka
Rieka vyviera v pohorí[1] Kızıldağ (doslova: červený vrch, čo je aj názov hlavného vrchu pohoria) v centrálnej časti Malej Ázie, v nadmorskej výške asi 1 980 metrov nad morom. Následne tečie na juhozápad okolo tureckých miest Zara a Sivas. Potom sa jej tok v tvare polmesiaca v oblasti Kapadócie stáča na sever, kde preráža Pontské vrchy.[4] Hlavnými prítokmi rieky sú vodné toky Delice, Devrez a Gökırmak,
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/1b/ALTINKAYA_BARAJI_-_panoramio.jpg/220px-ALTINKAYA_BARAJI_-_panoramio.jpg)
Koryto rieky je plytké a objem vody veľmi kolíše podľa ročných období, s minimom v lete a maximom na jar, keď je rieka napájaná roztopeným snehom a dažďovou vodou. Rieka nie je vhodná na plavbu. Býva naopak využívaná na zavlažovanie a výrobu elektriny. Dve veľké vodné elektrárne sú v prevádzke v Hırfanlı a Keşikköprü. Spolu s menším závodom v Kırıkkale dodávajú elektrinu do oblastí čiernomorského, marmarského a egejského pobrežia.[4]
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/8e/K%C4%B1z%C4%B1l%C4%B1rmak_River_from_Kap%C4%B1kaya_K%C3%B6y%C3%BC.jpg/220px-K%C4%B1z%C4%B1l%C4%B1rmak_River_from_Kap%C4%B1kaya_K%C3%B6y%C3%BC.jpg)
Delta
Delta rieky Kizilirmak neďaleko tureckého mesta Bafra je najväčšou mokraďou v čiernomorskom regióne a je jednou z najväčších a najbohatších mokradí v Turecku z hľadiska ekologického systému. Patrí medzi územia chránené Rámsarským dohovorom.[5]
Celá mokraďová oblasť je dlhá asi 12 kilometrov a je pokrytá 1,5 kilometrov širokým lesným porastom. Delta je dôležitou vtáčou a rastlinnou oblasťou, ako aj oblasťou kľúčovej biodiverzity. Bola vytvorená úrodnými naplaveninami, vďaka ktorým oblasť vyniká pri pestovaní technických plodín (najmä tabaku), ako aj obilnín, ryže či zeleniny. Voda v oblasti delty však trpí znečistením spôsobeným chemikáliami, takže nespĺňa kritériá pitnej vody.[5]
V delte Kizilirmaku sa nachádzajú 3 hlavné typy biotopov, ktoré sú podľa kritérií Bernského dohovoru klasifikované ako ohrozené: soľné močiare typu Auxin, stále duny južného Čierneho mora a jaseňovo-dubové lesy.[5]
Fauna a flóra
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e1/%D0%A0%D1%96%D1%87%D0%BA%D0%B0_%D0%9A%D0%B8%D0%B7%D0%B8%D0%BB-%D0%86%D1%80%D0%BC%D0%B0%D0%BA._%D0%A1%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B4%D0%BD%D1%8F_%D1%82%D0%B5%D1%87%D1%96%D1%8F._%D0%92%D0%B8%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4_%D0%B7_%D0%BC%D0%BE%D1%81%D1%82%D1%83_%D0%B4%D0%BE_%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D1%89%D0%B0_%D0%A1%D0%B0%D1%80%D1%96%D1%85%D1%96%D0%B4%D1%96%D1%80%2C_%D1%80%D0%BE%D0%B7%D1%82%D0%B0%D1%88%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D1%80%D1%8F%D0%B4_%D0%B7_%D0%90%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D1%81%D0%BE%D0%BC.jpg/220px-thumbnail.jpg)
V delte rieky rastie okolo 355 druhov rastlín, je označená za jednu z tzv. „významných rastlinných oblastí“ (IPA). Medzi najvýznamnejšie druhy rastlín patria Rhaponticum serratuloides, pankrácium prímorské[17] (Pancratium maritimum) a bleduľa letná (Leucojum aestivum). Zraniteľný druhom je aj sinokvet Jurinea kilaea.[5]
Delta rieky je tiež bohatá na druhy rýb. Celkovo ju obýva 29 druhov rýb z 11 čeľadí. Významné je najmä zastúpenie čeľade jeseterovitých. V delte bola zaznamenaná prítomnosť 9 druhov obojživelníkov a 12 plazov, čo tvorí 14 % druhov plazov v Turecku. Dva druhy z obojživelníkov sú mloky, zvyšných 7 sú žaby. Medzi zastúpené druhy patria: mlok pásavý (Triturus vittatus), mlok Karelinov (Triturus karaelinii), ropucha obyčajná (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufo viridis), skokan Rana bedriagae, skokan štíhly (Rana dalmatina) a ďalší druh skokana Rana macrocnemis.[5]
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/fa/Balaban.jpg/220px-Balaban.jpg)
Veľmi významná je prítomnosť vtáctva v delte rieky. Zaznamenaná bola prítomnosť 321 druhov vtákov, čo predstavuje 68% vtáčej diverzity Turecka. V delte zvykne bola v roku 2009 zaznamenaná prítomnosť 124 182 jedincov morských vtákov. Delta je tiež významným zimoviskom sťahovavých vtákov. Medzi zastúpené druhy patria kormorán malý (Phalacrocorax pygmeus), beluša malá/volavka striebristá (Egretta garzetta), ibisovec hnedý (Plegadis falcinellus), potápnica bielohlavá (Oxyura leucocephala), čajka malá (Larus minutus) a čorík bielokrídly/rybár bielokrídly (Chlidonias leucopterus).[5]
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/b/b0/K%C4%B1z%C4%B1l%C4%B1rmak_Delta_bird_reserve_buffaloes.jpg/220px-K%C4%B1z%C4%B1l%C4%B1rmak_Delta_bird_reserve_buffaloes.jpg)
V delte žije 20 % druhov tureckých cicavcov, čo predstavuje 33 zaznamenaných druhov. Medzi významné a ohrozené druhy patria tuleň mníšsky (Monachus monachus), netopier brvitý (Myotis emarginatus), podkovár Blasiov (Rhinolophus blasii), podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), veverica krátkouchá (Sciurus anomalus) a škrečok sivý (Cricetulus migratorius) ako aj vydra riečna (Lutra lutra). Oblasť delty je využívaná na chov dobytka.[5]
Hospodárske zvieratá sú jedným z hlavných zdrojov príjmu miestnych obyvateľov. Medzi najviac chované patria dobytok a ovce, v delte však možno vidieť aj divoké kone a ťavy. Sídli tu tiež najväčšia populácia byvolov vodných v Turecku. Dnes však ich chov prudko klesá v dôsledku prechodu na poľnohospodársku činnosť. Celkovo poklesla z 10 000 jedincov v roku 1990 na 2800 jedincov v roku 2006.[5]
Historický význam
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/54/%C5%9Eahruh_K%C3%B6pr%C3%BCs%C3%BC.jpg/220px-%C5%9Eahruh_K%C3%B6pr%C3%BCs%C3%BC.jpg)
Rieka plnila v histórii Malej Ázie významnú úlohu. Povodie rieky bolo obývané už v praveku, čo dokazujú archeologické lokality v jej povodí.[5] V minulosti bola, najmä počas jari, pomerne ťažko prekonateľná, v dôsledku čoho bolo cez ňu vystavaných viacero mostov. Mnohé z nich (najmä z osmanského obdobia) sa zachovali do dnešných dní.[6]
V staroveku sa pri rieke uskutočnila bitka, ktorá rozhodla vojnu medzi ríšou Lýdov a Médov. Bitka bola prerušená zatmením Slnka predpovedaného Tálesom z Milétu, vďaka čomu je presne známy jej dátum (28. máj 585 pred Kristom).[18] Neskôr po páde ríše Médov tvorila hranicu medzi maloázijskou Lýdiou a Perzskou ríšou. Delfská veštica predpovedala podľa báji lýdskemu kráľovi Kroisovi, že prekročením rieky (a výpravou proti Perzii) zničí veľkú ríšu. Perský vládca Kýros II. Veľký však Kroisa porazil a zničenou ríšou vo veštbe sa tak stala Lýdia.[7][19] Podľa Herodota mala cez rieku viesť kráľovská cesta zo Sárd do Kilikijských brán, čo je však zrejme chybný údaj.[12]
V byzantskom období tvorila hranicu medzi themami Bukellarion a Veľká Kapadócia, ako aj themami Charsianon a Kapadócia.[6]
Galéria
- Pohľad na Kizilirmak z jaskyne v dedine Küllü
- Pohľad na vodnú nádrž Hirfanlı
- Rieka v tureckom Avane
- Staršia fotografia (1988) rieky v okolí Zary
- Rieka v tureckom Avane
- Byvol vodný v rieke
- Riečne mokrade
- Pohľad na rieku v dolnom toku rieky, İskilip, Taybı