Katarína Kolníková

Vyrástla v Radošine v chudobnej rodine železničiara. Mala osem súrodencov. Do školy chodila v rodnej obci. Začas pracovala ako sezónna robotníčka na biskupskom majetku v Radošine, potom niekoľko rokov v Piešťanoch. V roku 1941 sa vydala za Michala Kolníka z Nitrianskej Blatnice, s ktorým mala štyri deti. Po roku 1945, keď ju manžel opustil, zostala s deťmi sama. Až do dôchodku pracovala ako školníčka a pestúnka v materskej škole v Radošine. Celý život však obetovala nielen deťom, ale aj divadlu.^[1]

V roku 1932 debutovala ako 11 ročná v hre Jezuliatko. Po ochotníckych divadelných rokoch, keď si svoje divadelné pôsobenie vyskúšala v rodnej Radošine v hrách Ferka Urbánka, Jozefa Gregora Tajovského či Agathy Christie, prišla v roku 1971 do Radošinského naivného divadla, v ktorom sa už v prvej hre Človečina (1971) sformovala a natrvalo definovala jej javisková podoba i herecká a ľudská filozofia vpísaná do jediného slovíčka – človečina. S jej jedinečnou a neopakovateľnou osobnosťou vošlo do slovenského divadla nepredstierané poetické fluidum, čaro ducha jednoduchého, ale pritom vnútorne bohatého človeka. Stala sa dlhoročnou nezabudnuteľnou ikonou Radošinského naivného divadla a jednou z najvýraznejších herečiek nielen radošinského, ale i slovenského profesionálneho divadla.^[1]

• 1932 – Jezuliatko
• 1950 – Statky-zmätky
• 1951 – Nový život
• 1959 – Svadobný závoj
• 1960 – Morálka pani Dulskej
• 1962 – Verona
• 1962 – Hľadanie v oblakoch
• 1962 – Starý zaľúbenec
• 1962 – Spoločný byt
• 1964 – Bláznivá hodina
• 1965 – Neprebudený
• 1966 – Pasca na myši
• 1967 – Juvelír
• 1968 – Štyri svadby na jednom pohrebe
• 1968 – Bačova žena
• 1969 – Kubo
• 1970 – Ženba

• 1971 – Človečina
• 1975 – Alžbeta Hrozná
• 1976 – Jááánošííík
• 1978 – Rozprávka o tom, ako žijeme dodnes ak sme nepomreli
• 1979 – Slovenské tango
• 1980 – Kupelná sezóna
• 1986 – Čierna ovca
• 1984 – Nevesta predaná Kubovi
• 1984 – Pavilón B
• 1985 – O čo ide
• 1987 – Ženské oddelenie
• 1988 – Loď Svet
• 1990 – Pokoj domu tomuto
• 1991 – Kam na to chodite
• 1992 – Laskanie
• 1993 – Hostinec Gand
• 1994 – Štedrý divadelný večer
• 1995 – Materské znamienko
• 2000 – Chaplin
• 2003 – Kronika komika
• 2004 – Človečina 2

• 1974 – 1976 – Hry na domáce zvieratá
• 1975 – Desaťkorunovaný svet
• 1976 – Aj tí naši píjavali
• 1980 – Dedinský sen
• 1991 – Čo rok dal

• 1973 – Človečina
• 1973 – Trpaslíci s rodokmeňom
• 1983 – Víno vinovaté
• 1984 – Dedinský sen
• 1993 – Výlety v pamäti
• 1995 – Dobrá správa
• 1997 – Ježiško zvoní, otvorte
• 1998 – Hosť do domu
• 2004 – Konečná stanica
• 2004 – Jááánošííík
• 2011 – A já, Katarína Kolníková (†)

• 2002 – Osobnosť televíznej obrazovky (OTO) za rok 2001, uvedenie do Siene slávy^[1]
• 2005 – cena Slovenskej filmovej kritiky Igric za herecký výkon v divadelnej hre Človečina^[1]
• 2005 – Kvet Tálie na divadelnom Festivale Aničky Jurkovičovej^[1]