Kamenná doba

Kamenná doba (lingvisticky nevhodne: doba kamenná[pozn 1]) je najstaršie a najdlhšie obdobie praveku aj celých dejín ľudstva. Trvalo od cca 2,6 [príp. 3,3] miliónov rokov do cca 3000/2000/1500 [príp. v užšom zmysle 5500/4500] pred Kr. Je nazvané podľa hlavnej suroviny používanej na výrobu pracovných nástrojov – kameňa.

Kamenné sekáče kultúry Olduvan pochádzajúce spred 1,7 milióna rokov BP, objavené na nálezisku Melka Kunture v údolí rieky Awaš v Etiópii.

Dejiny skúmania

Kamennú dobu vyčlenil dánsky múzejník Christian Jürgensen Thomsen na základe toho, že podľa zachovaných archeologických nálezov v tomto období človek používal kameň ako hlavnú surovinu na výrobu pracovných nástrojov a iných predmetov.

Datovanie začiatku a konca

Presný začiatok kamennej doby nie je istý, pretože nie je istý presný moment, kedy človek (Homo) alebo australopitek (Australopithecus) začal cieľavedome zhotovovať pracovné nástroje na zabezpečenie vlastných potrieb.[4] Podľa najstarších dochovaných nálezov sa kladie približne do 2,6 miliónov rokov pred súčasnosťou (BP) (podľa jedného novšieho nálezu je možný sporný začiatok už 3,3 miliónov rokov BP). V minulosti sa namiesto uvedených 2,6 miliónov rokov nesprávne uvádzal dátum 2,8 alebo 3 milióny rokov BP.

Kamenná doba predchádza bronzovej dobe resp. podľa niektorých delení medenej dobe. Ak sa za koniec kamennej doby pokladá začiatok bronzovej doby, kamenná doba sa končí okolo roku 2000 pred Kr.[5] alebo okolo 3000 pred Kr.[6]. Ak sa za koniec kamennej doby pokladá začiatok medenej doby, kamenná doba sa končí o niekoľko storočí skôr, približne okolo 5500 pred Kr. na Strednom východe a 4500 pred Kr. v strednej Európe[6]

Periodizácia

Kamenná doba:

Periodizácia na Slovensku

Charakteristika

Človek kamennej doby na výrobu predmetov aj na rozloženie ohňa používal predovšetkým tvrdý štiepny kameň označovaný ako pazúrik, ktorý je druhom silicitu. Okrem toho sa používal aj kvarcit, obsidián či rádiolarit a v neolite predovšetkým bázické premenené horniny (amfibolit, serpentinit, zelené bridlice). Okrem kameňa využíval drevo, kosť, parožie, mamutie kly a v eneolite aj prvé človekom spracované kovy, predovšetkým meď.[5]

Poznámky

Referencie

Použitá literatúra

  • Novotný, Bohuslav; et al. (1986), „paleolit“, Encyklopédia archeológie, Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 657-659 

Iné projekty

🔥 Top keywords: Hlavná stránkaMajstrovstvá Európy vo futbale 2024Špeciálne:HľadanieRomelu LukakuBelgickoMajstrovstvá Európy vo futbalePeter PellegriniSlovenskoŠpeciálne:PoslednéÚpravyJozef BanášDeň otcovMajstrovstvá Európy vo futbale 2020Stanislav LobotkaMajstrovstvá sveta vo futbaleZuzana ČaputováSlovenské národné futbalové mužstvoWikipédia:Wiki miluje ZemMilan UrbániIvan SchranzČlenovia Európskej únieFrancesco CalzonaDeutsche Bank ParkHorúčka dengueBelgické národné futbalové mužstvoAdam ObertŠtandarda prezidenta Slovenskej republikyFrankfurt nad MohanomEurópska úniaMarek HamšíkBratislavaMel GibsonKylian MbappéMajstrovstvá sveta vo futbale 2026Druhá svetová vojnaSúbor:Andreas Thorkildsen 2008.jpgMária TeréziaDario GSúbor:Anna Chicherova Daegu 2011.jpgJuraj Rizman