Kachle

Kachle sú kúrenisko s uzavretým ohňom slúžiace na vykurovanie miestností, prípadne aj prípravu a ohrievanie pokrmov. Zvyčajne využíva tuhé palivo ako drevo, uhlie alebo pelety. Uzavreté kachle sú na kúrenie účinnejšie, pretože zabraňujú nasávaniu vzduchu z miestnosti do komína a jeho následný únik. Môžu byť vyrobené z rôznych materiálov, najmä kovu (liatiny), keramiky, betónu alebo ohňovzdorného muriva. Keramické pece sú obložené kachlicami. Ich výrobou sa zaoberá kachliarstvo. Navrchu môžu byť upravené na varenie plochou kovovou doskou (sporák).

Na Slovenskom území sa kachle objavujú od prelomu 14. až 15. storočia, pod vplyvom susedných západných krajín najmä v mestskom prostredí. Rozšírené sú od 16. storočia. V obydliach bežných ľudí sa objavovali od 18. storočia, boli kombinované s pecou (kachľová pec), ako kachľový nadstavec. V neskoršom období sa objavujú aj samostatne.^[1]

V klasických „meštianskych“ domoch boli kachle typicky pevne spojené s podlahou, ohnisko sa nachádzalo v kovovej spaľovacej komore a bolo obstavané masou muriva a keramiky kvôli akumulácii tepla vzniknutého pri horení. Keramika tvorila nielen akumulačný, ale i dekoratívny prvok. Dnes sa obdobný postup využíva pri výrobe moderných kachlí na drevo.