Juraj II. Rákoci
- Stránka
- Diskusia
Nástroje
Všeobecné
Tlačiť/exportovať
V iných projektoch
Juraj II. Rákoci | |
knieža Sedmohradska | |
![]() Juraj II. Rákoci | |
![]() | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Rákociovci |
Panovanie | 11. október 1648 – 7. jún 1660 |
Predchodca | Juraj I. Rákoci |
Nástupca | Michal I. Apafi |
Biografické údaje | |
Narodenie | 30.01.162130. január 1621 Šarišský Potok, Kráľovské Uhorsko |
Úmrtie | 7. jún 1660 (39 rokov) Oradea, Sedmohradsko |
Rodina | |
Manželka | Žofia Bátoriová |
Potomstvo | |
Otec | Juraj I. Rákoci |
Matka | Zuzana Lórantfiová |
Odkazy | |
![]() | Juraj II. Rákoci (multimediálne súbory na commons) |
Juraj II. Rákoci (maď. II. Rákóczi György; * 30. január 1621, Šarišský Potok – † 7. jún 1660, Veľký Varadín, Rumunsko) bol sedmohradské knieža, šarišský župan a vodca protihabsburského stavovského povstania v rokoch 1656 až 1660, ktorého ťaženia a výpravy sa odohrali mimo územia terajšieho Slovenska. Pochádzal zo šľachtického rodu Rákociovcov.
Narodil sa dňa 30. januára roku 1621 ako tretie dieťa Zuzany Lórantfiovej a neskoršieho sedmohradského kniežaťa Juraja I. Rákociho v meste Šarišský Potok. Bol najmladší z troch detí, pričom jeho starší súrodenci však umreli ešte v detskom veku, čím vyrastal ako najstarší syn v rodine. Vo veku devätnásť rokov získal funkciu váradskeho kapitána. Dňa 3. februára 1643 uzavrel sobáš so Žofiou Bátoriovou, pričom práve takýmto spôsobom sa dostali majetky rodu Bátori k Rákociovom. Z manželstva Juraja II. Rákociho a Žofie Bátoriovej vzišiel syn František, ktorý sa narodil v roku 1645.
Po vypuknutí poľsko-švédskej vojny požiadal švédsky kráľ Karol X. Gustáv samotného Rákociho o vojenskú pomoc, za ktorú by dostal do vlastníctva územie južného a stredného Poľsko. Juraj II. Rákoci však dosť podcenil silu Sedmohradska a to aj napriek nesúhlasu Porty. Jeho spojenci ho nechali na bojisku osamoteného samého a následne stiahli svoje jednotky.[1]:103 Aj napriek úspešnému návratu domov mali jeho intervencie a následné retorzie na konci 50-tych rokov koniec rozkvetu Sedmohradska. Pomstychtivý osmanský sultán Mehmed IV. spočiatku dosadil na trón Sedmohradska najprv Františka Redeja, neskoršie Ákoša Barčaja. Sedmohradské stavy však znovu zvolili Rákociho v januári roku 1658. Následne sa Rákocimu podarilo zvíťazil nad Barčajom, dôsledkom čoho sa rozhodol vyraziť do boja proti tureckým vojskám, ktoré nivočili v Sedmohradsku. Na začiatku mája 1660 však Rákociho vojská utŕžili porážku v bitke pri Szászfenes (Floreşti).[2]:285 Na následky zranenia, ktoré utŕžil v bitke, zomrel vo Veľkom Varadíne (Oradea) dňa 7. júna 1660.[1]:121