Južná Dakota

Južná Dakota bola pôvodne územie niekoľkých indiánskych kmeňov, ktoré boli vyhnané do rezervácií. Boli tu objavené malé náleziská zlata a diamantov, čo na jej územie prilákalo mnoho zločincov a banditov. Po najväčšej vlne prisťahovalcov sa situácia upokojila a ľudia sa začali venovať poľnohospodárstvu a pastierstvu.

Hlavným mestom Južnej Dakoty je Pierre a najväčším mestom je Sioux Falls, rozlohu má 199 905 km², počet obyvateľov viac ako 750 tisíc. Severná hranica je tvorená štátom Severná Dakota, na juhu hraničí s Nebraskou, na východe s Iowou a Minnesotou. Západnú hranicu tvoria štáty Wyoming a Montana. Väčšina území Južnej Dakoty je tvorená náhornou plošinou. Sú tu trávnaté stepi, okolo miest väčšinou premenené na úrodné polia. Južná Dakota je pomerne riedko zalesnená. Je to dané suchým vnútrozemským podnebím. Pre Južnú Dakotu sú typické veľmi chladné zimy a horúce letá. Centrálnou časťou štátu preteká rieka Missouri. Najmä vo východnej časti štátu sa nachádza veľa prírodných jazier.

Ekonomika Južnej Dakoty stojí predovšetkým na poľnohospodárstve a ťažbe nerastov. Poľnohospodárskymi produktami sú najmä dobytok, mlieko a ošípané.

Priemysel je zastúpený hlavne ťažbou a spracovaním nerastných surovín, najmä ťažbou zlata, diamantov, kameňa, bauxitu, medi a železnej rudy. Dôležitú úlohu hrá aj spracovanie potravín.

Južná Dakota patrí k najmenej osídleným štátom USA. Hustota osídlenia je iba 4,14 obyvateľa na kilometer štvorcový. Mimo ľudských obydlí sú desiatky kilometrov neobývaných oblastí. Populácia Južnej Dakoty má 814 180 obyvateľov (údaj z roku 2010).^[1]

• kresťania 91 %
  • protestanti 65 %
    • baptisti 4 %
    • metodisti 13 %
    • presbyteriáni 4 %
    • Luteráni 28 %
    • ostatní protestanti 14 %
  • katolíci 25 %
  • ostatní kresťania 1 %
• iné náboženstvá 1 %
• bez vyznania 8 %