Jozef Iľko

Narodil sa v šesťčlennej rodine v obci Lastovce na východnom Slovensku. V roku 1961 úspešne ukončil štúdium meteorológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a bol mu udelený titul promovaný fyzik.^[1] Titul doktora prírodných vied (RNDr.) získal na Masarykovej univerzite v Brne a vedeckú hodnosť kandidáta vied fyzikálno-matematických vied získal na Karlovej univerzite v Prahe.^[2] Po dvoch rokoch základnej vojenskej služby, kedy slúžil ako meteorológ na vojenskom letisku, začal pracovať v Hydrometeorologickom ústave (od roku 1982 názov Slovenský hydrometeorologický ústav),^[3] kde pôsobil ako vedúci Meteorologickej služobne letisko Sliač. V rokoch 1982 – 1987 zastupoval Česko-Slovensko v pracovnej skupine Svetovej meteorologickej organizácie v Ženeve.^[2]

Je autorom nepublikovaného Atlasu svetového počasia, viacerých vedeckých článkov a popularizačných diel, napr. Minilexikónu meteorológie (1990)^[4]. Od januára 1982 do jesene 1997^[5] účinkoval v televízii ako meteorológ, prezentujúc predpovede počasia v reláciách Aktuality a Haló, tu redakcia TN Československej televízie resp. od roku 1991 v Slovenskej televízii a neskôr, od septembra 1999 v relácii Teleráno Televízie Markíza, v ktorej vystupuje dodnes^[6]. Účinkoval tiež v Slovenskom rozhlase (rozhlasové stanica Rádio Slovensko a Rock FM Radiu. Bol známy reláciami, v rámci ktorých mohli diváci resp. poslucháči telefonovať do štúdia a spýtať sa ho na predpoveď počasia kdekoľvek vo svete, na čo využíval svoj Atlas svetového počasia.^[7]

Od roku 1994 je vdovcom^[3]. Má dve dcéry, staršia pracuje v počítačovej spoločnosti, mladšia Katarína Rašlová je lekárkou.^{[chýba zdroj]}

Pri príležitosti 84. narodenín TV Markíza pomenovala po Jozefovi Iľkovi most na jazierku pred budovou televízie v Záhorskej Bystrici.^[8]