John Cabot

Cabot bol pôvodom Talian, snáď z Janova, najneskôr od roku 1461 žil v Benátkach, kde roka 1476 získal občianstvo a obchodoval v Levante a podľa vlastných slov vraj dokonca navštívil Mekku. Roku 1484 sa oženil a so ženou Matteo mal troch synov. Okrem obchodu tiež staval domy, ale silno sa zadĺžil a roka 1488 odišiel pred veriteľmi do španielskej Valencie. Tam pôsobil ako staviteľ a roka 1494 začal stavať most v Seville, kde mohol zažiť návrat Krištofa Kolumba z jeho prvej cesty 15. marca 1493. Tiež Cabot zháňal prostriedky na zámorskú výpravu, snáď aj v Portugalsku, a keď nepochodil, odišiel roku 1495 do Londýna. Ako Kolumbus chcel Cabot tiež dosiahnuť brehov Ázie cestou na západ, ale rozhodol sa pre plavbu v severnom Atlantiku, kde je vzdialenosť menšia. V Londýne sa - snáď s podporou talianskeho agustiniána Fra Giovanni de Carbonaris - dostal ku kráľovi Henrichovi VII., Ktorý mu v marci 1496 udelil povolenie pre plavbu pod anglickou vlajkou do doteraz neobjavených krajín. To bola dôležitá doložka, pretože už 1494 si Španielsko a Portugalsko s pápežským súhlasom rozdelili svoje sféry vplyvu v Amerike a Henrich sa s nimi nechcel dostať do konfliktu.

Cabot mal kráľovské privilégium, ale potreboval loď a peniaze. Odobral sa do Bristolu, čo bol vtedy druhý najväčší prístav v Anglicku a bristolskí námorníci mali s Atlantikom isté skúsenosti. O jeho prvej ceste je známe len veľmi málo. Vyplával zrejme v lete roku 1496 s jednou loďou na sever, ale došli mu zásoby, dostal sa do búrky a posádka ho prinútila k návratu.

Na druhú cestu vyplával podľa neskoršej správy s malou loďou Matthew 2. mája 1497 z Bristolu s asi 20 mužmi na palube a 24. júna 1497 pristál na ostrove Newfoundland, podľa neskoršej kroniky "objavil Ameriku". Vystúpil na pobreží (snáď na Cape Bonavista), kde vztýčil benátskou, pápežskú a anglickú vlajku a krajinu vyhlásil za anglickú dŕžavy. Sa žiadnymi domorodci sa ale nestretol a strávil potom niekoľko týždňov plavbou pozdĺž pobrežia. Na spiatočnej ceste zamieril príliš na juh a pristál v Bretónsku, odkiaľ sa 6. augusta vrátil do Bristolu. Po návrate bol prijatý s veľkými poctami kráľom a dostal ročnú penziu 20 libier.

Cabot sa rovnako ako Kolumbus domnieval, že doplával na sever ríše veľkého chána. Pri ďalšej plavbe sa tak chcel vydať na juh podľa pobreží a doplaviť do Kathaje popisované Marcom Polom a k Ostrovom korenia. 3. februára 1498 dostal kráľovský patent na ďalšiu plavbu a v máji 1498 znovu vyplával s piatimi loďami, z ktorých jedna sa snáď musela vrátiť. O ďalšom osude výpravy nebolo nič známe, a tak sa predpokladalo, že všetci zahynuli na mori. Významná britská historička A. Ruddock však v 90. rokoch naznačila, že našla doklady o tom, že sa Cabot dva roky plavil pozdĺž východného pobrežia Severnej Ameriky a dospel až do Karibiku. Výpravy sa podľa neho zúčastnili aj talianski augustiáni z Londýna ako misionári a výprava sa vraj 1500 vrátila do Bristolu. Tieto údaje však nepublikoval a ako roku 2005 zomrela, nariadila svoje záznamy spáliť.^[1] Napriek tomu sa odborníci domnievajú, že jej domnienky neboli nepodložené a v jej projekte pokračuje Bristolská univerzita.^[2]

Vo svojej dobe nemali Cabotová cesty veľký ohlas, je však zachovaný list, zrejme adresovaný Kolumbovi, v ktorom o nich bristolský obchodník informuje. Ak sa Cabot skutočne dostal až do Karibiku, prekročil medze svojho oprávnenia a mohol byť príčinou ku konfliktu so Španielskom. Pretože kráľ Henrich práve vyjednával sobáš so španielskou princeznou, mohol mať dôvody cestu skôr tajiť.^[1]

V neskoršej dobe však Cabotová objavy začali hrať čoraz väčšiu politickú úlohu, keď nimi Anglicko začala dokladať svoj primát a nárok na severoamerickej dŕžavy. Dodnes je Cabot významnou postavou kanadských dejín a identity. Po nórskom Viking Leifru Eiriksson bol po mnohých storočiach prvým moreplavcom, ktorý do týchto morí zavítal a ukázal tým cestu pre ďalšie objaviteľa, ktorí hľadali Severozápadný prejazd. Na Newfoundlandu aj v Bristole bola roku 1897 postavená Cabotova veža, je po ňom pomenovaný Cabotov prieliv (Cabot strait) do Zálivu svätého Vavrica medzi ostrovmi Newfoudland a Nova Scotia, planétka 2997, lietadlová loď USS Cabot, rad ulíc a námestí, americká univerzita v Ríme a mnoho ďalších.